Featured Slider

EMPTIES #9 | Spotrebované produkty za marec až máj 2019

Ahoooooj!
Vietajte pri (konečne) ďalšom videu :) Tentokrát je to opäť Empties so spotrebovanými produktami za obdobie od začiatku marca po koniec mája. Musím povedať, že na to, aké relatívne dlhé obdobie ubehlo, prázdnych obalov bolo akosi málo, teda aspoň podľa mňa... ;) Dúfam, že sa vám video bude páčiť (ak áno, nezabudnite na palec hore ;)) a že sa čoskoro uvidíme pri ďalšom.


PRÍBEH PRVÉHO JÚNA

Už v máji som sa rozhodla, že jún bude výnimočný. ´Je to predsa môj mesiac!´, hovorila som si neraz vzdorovito v hlave. Privlastnila som si ho už dávno, veď som predsa júnové dieťa a kto iný by naň mal mať väčší nárok ako ja, no nie?! (povedala naoko zlostne s prekríženými rukami... no, len si to predstavte)
Preto vám je už určite viac než jasné, ako veľmi som sa tešila na jeho začiatok a mala som skutočne veľké plány. Prvý jún je totiž pre mňa už niekoľko rokov niečo ako Nový rok. Prvý deň niečoho nového, nový začiatok, čistá strana... blabla.

SUMMER BUCKET LIST

„Tak sme tu tuším ostali sami. To sú ale hajzlíci, čo? Takto sa na nás vykašľať..." povedal Martin, jediný kolega, ktorý bol ochotný dobrovoľne ostať v práci aj v piatok popoludní. Teda, samozrejme, okrem mňa, no ja som na rozdiel od neho nemala na výber, keďže som mala službu.
Vo vlhkom vzduchu, ktorý sa ku mne dostával cez úzky priestor čiastočne otvoreného okna, bolo cítiť prichádzajúci dážď a policajné sirény aspoň na chvíľu prekryli výkriky hokejových fanúšikov. 
Bol 17. máj a odkedy som v ten deň začula slovo „prázdniny“ (počas telefonátu s právničkou mojej klientky), všetky moje myšlienky sa sústredili len na to, ako veľmi si prajem, aby už bolo leto a úplne ideálne, aby som si aj ja mohla opäť spraviť dvojmesačné letné prázdniny.

DIY KYTICA


Bolo chladné sychravé utorkové ráno. Mala som dohodnuté pracovné stretnutie v nezvyčajne skorom čase a veľmi som si priala, aby bolo čo najrýchlejšie za mnou. Nebolo, no motivoval ma zvyšok dňa, ktorý som v mojich predstavách mohla stráviť príjemnejšími činnosťami. 

Asi o štyridsať minút neskôr, než som pôvodne dúfala, som si konečne sadala do auta s cieľom ísť domov, no ako sa už u mňa stalo zvykom, v priebehu cesty som sa rozmyslela a miesto brzdy som pri našej bytovke šliapla na plyn a išla som pozrieť Gabka do práce. Hlavným dôvodom bolo, že som ho chcela vidieť, no mojim vedľajším zámerom bola teplá káva, ktorú som si v poslednom čase zvykla piť a ktorú som v ten deň potrebovala... nuž, ako kávu. 
Po pár krátkych chvíľach strávených na vrchnom poschodí Bory Mall som sa lenivo pobrala do podzemnej garáže, aby som sa odviezla domov. Avšak skôr ako som stihla odomknúť auto, začal mi zvoniť telefón...

I CAN´T ADULT TODAY

„Zlato, keď stojíš, nepodáš mi z tašky firemný mobil?“ volám na Gaba z postele.
„Neviem ho nájsť,“ hovorí cestou ku mne s mojim ružovým batôžkom v rukách.
Ja automaticky siahnem tam, kam si ho vždy ukladám, skontrolujem, či mi nepísal alebo nevolal niektorý z klientov a položím ho na stôl.
„Kedy sa to stalo?“ pýta sa ma.
„Čo kedy sa stalo?“
„Kedy sa nám stalo 'Podaj mi firemný mobil', kedy sme dospeli?“
„Hm, asi niekedy v priebehu posledných ôsmych rokov...“

To bolo 1. apríla - v deň, kedy Gab oslávil svoje 24. narodeniny. A mne v tej chvíli došlo, že o chvíľu to čaká aj mňa a že ako neskutočne rýchlo ten čas vlastne letí. Ešte včera sme mali pätnásť a dnes už riešime klientov, úver na auto, nájom, zvyšovanie cien energií a večne plný diár. Dnes už sme dospelí.