3 zaujímavé novinky Balea

19. 6. 2018
Mala som asi pred pol rokom dlhšie obdobie, kedy sa mi produkty Balea (a Alverde) „zajedli“. Mám na to svoju teóriu, no je dosť obsiahla na to, aby som vás ňou dnes zaťažovala. Každopádne ale môžem povedať, že sa vo mne nedávno opäť spontánne prebudila tá náklonnosť, ktorú som voči nim roky chovala a tak ste si určite už všimli, že vám pravidelne (a veľmi rada) prinášam články podobné tomu dnešnému a ukazujem vám v nich vždy zopár podľa mňa zaujímavých produktov práve od privátnych značiek dm-ky. A tak to bude aj dnes.


Mám tu opäť tri produkty, z toho dva sú na telo a jeden na pleť.
Začala by som tým pleťovým, pretože ten ma tentokrát zaujal asi najviac a je to Čistiaca pleťová tyčinka s vôňou matcha čaju. Aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, je to niečo ako vysúvacie tuhé mydlo. Dokonca aj po použití mám na pleti podobný pocit ako po mydle. Rozdiel je ale v tom, že táto tyčinka pleť tak drasticky nevysušuje a tiež tak veľmi nepení. Pri kontakte s vodou vytvorí len veľmi jemnú mliečnu emulziu, ktorá pleť výborne odmastí, odlíči a vyčistí.
Okrem iného je to naozaj výborný produkt najmä (a nielen) na letné cestovanie, nakoľko ho môžete bez problémov prenášať bez toho, aby ste riskovali, že sa vám produkt vyleje.
Na záver len doplním, že zo začiatku som tyčinku používala tak, že som ňou pobehala po tvári a potom čistila spolu s vodou, čo bolo síce niečo nové a zaujímavé, no prkíjemnejšie mi je si ho „napeniť“ v ruke a potom na tvár nanášať až pripravenú emulziu ;)


Drhuým produktom, ktorý tu dnes máme, je Dvojfázový telový olej. Áno, presne tak - dvojfázový telový olej. Doteraz som sa stretla len s dvojfázovým odličovačom či sprejom na vlasy, takže toto bola pre mňa naozaj novinka. Ako môžete vidieť aj na fotke nižšie, obe zložky produktu sú veľmi pekne oddelené ako fyzikálne, tak farebne. Olejová zložka je tvorená slnešnicovým, sezamovým a broskyňovým olejom, vodová tekutina je tvorená asi tromi zložkami, ktorých chemické názvy mi popravde nič nehovoria, no slúžia na to, aby sa produkt do pokožky lepšie vstrebal... aspoň myslím a vysvetlím o chvíľu. Okrem toho má tento produkt krásnu jemnú nevtieravú broskyňovú vôňu a rozpračovač, ktorý celkom uľahčuje aplikáciu. A teraz k tomu vstrebávaniu.
Možno viete, že ja bežne, keď používam telové oleje, aplikujem ich na doslova mokrú pokožku, pretože sa potom do nej lepšie vsiaknu. Predstavte si suchú špongiu a mokrú špongiu, na ktoré nalejete olej. Kam sa vsiakne ľahšie a, povedzme, lepšie?..... Správne, do tej mokrej! Pokojne si spravte pokus, ja som si ho tiež robila ;)
No a práve na to je dobrá tá neolejová zložka, ktorá má na pokožke prakticky ten istý účinok ako voda pred aplikáciou.


A na záver tu mám ešte aj jedno telové mliečko, ktoré je špeciálne tým, že je v spreji. Obsahuje bambucký olej a výťažky z aloe vera, má jemnú osviežujúcu vôňu bambusového mlieka a zeleného čaju.
Toto mliečko, ako je pravdepodobné evidentné, má rozprašovač, ktorý je pod tlakom a rozptyľuje produkt na extrémne jemnú akoby hlmu, ktorú už na pokožke nemusíte rozotierať, aj keď ja sa priznám, že to aj tak akosi zo zvyku robím. Vrstvička je po nastriekaní veľmi tenučká, takže sa naozaj rýchlo vstrebáva a pokožku zanecháva krásne jemnučkú a hydratovanú.
Je to perfektná vec, ak sa radi natierate aj v teple, no zároveň ako ja neznášate ten mastno-mokro-hnusný pocit, keď to spravíte v letných horúčavách. S týmto mliečkom to rozhodne nehrozí... :)


R E A D I N G • L I S T

15. 6. 2018
Už skôr v tomto roku som vytvorila článok v zmysle Book / Birthday Wishlist. Neskôr som sa vrámci No Spend Challenge „zaviazala“ nekúpiť si žiadnu ďalšiu knihu, kým neprečítam tie, ktoré mám doma a ešte som ich ne(do)čítala. Nedávno som dokončila mini projekt, ktorý spočíval v obalení úplne všetkých kníh do bieleho baliaceho papiera a ich zoznam usporiadaný podľa toho, ako sú uložené v dvoch radoch v piatich policiach. A dnes som sa rozhodla, že využijem tento blog na akýsi „verejný záväzok“ (pretože tie u mňa ako zázrakom fungujú). Rozhodla som sa tu uverejniť všetky moje neprečítané knihy, ktoré som odhodlaná prečítať do konca tohto roka! Je to celkom 51 kníh, ak som sa nepomýlila...
Verte mi, viem, že mám čo robiť - a práve to ma motivuje! Dokonca mi napadlo, že by som ptom mohla pripravovať články alebo videá s mojimi názormi a postrehmi s konkrétnych kníh, čo by ste na to povedali? ;)





D E M O T I V Á C I A

14. 6. 2018
Odkedy som sa začala sústrediť na svoje telo, začala som si uvedomovať mnoho nových vecí a približne rovnaké množstvo vecí som konečne schopná priznať sama pred sebou. 
Odkedy som napísala TEN článok, v mojom živote nastalo mnoho zmien týkajúcich sa jedla, pitného režimu, no najmä mojich myšlienok. Nie je však možné motivovať sa raz a nadobro. Motivácia je totiž ako to jedlo - aby ste boli sýti, musíte jesť pravidelne. Neuveriteľné množstvo vás mi písalo, že som vás motivovala a že sa po mojich slovách zmenilo vaše premýšľanie a postoj k vlastnému telu, čo ma nesmierne teší! V posleldných niekoľkých týždňoch som si ale začala uvedomovať krutú pravdu.

Pribrala som. Od puberty, od strednej, od vysokej, od minulého roka, od januára. Mám pocit, že priberám neustále a to ma demotivuje, pretože nevidím žiadne výsledky mojej snahy, čo nakoniec vedie k tomu, že sa vzdávam a ďalej sa už nesnažím. Nechcem sa snažiť, pretože to považujem za zbytočné. 
Nelíčim sa, neupravujem si vlasy, nosím staré tepláky a voľné tričká, pretože do tohto oblečenia sa zmestím. Zasekla som sa vtedy, keď som si chcela obliecť rifle, na ktorých som minulý rok mala voľný pás a dnes ich nepretiahnem cez stehná. Zasekla som sa , keď som si uvedomila, že nestihnem schudnúť do šiat, o ktorých som prehlasovala, že ich budem mať oblečené na koncerte Lany Del Rey. A zasekla som sa vtedy, keď som si obliekla iné šaty, kúpené minulé leto, ktoré mi boli akurát a teraz v nich vyzerám ako jaternička. Zasekla som sa tak ako sa zasekáva každý a aby som zahnala smútok, išla som do McDonald´s na nugety, Royal, veľké hranolky a čokoládový Sundae a celý čas som sa snažila prehlušiť svoje výčitky svedomia tým, že som si opakovala, že som tam dva a pol mesiaca nebola a jedenkrát mi to neublíži. 
A viete čo? Mojej váhe to možno až tak neublížilo, no mne áno. Sklamala som samú seba.

Tak som premýšľala, kedy toto celé začalo. Doteraz som totiž tvrdila, že som pribrala takmer 30kg, pretože mi Gabko začal variť. Pred takmer ôsmimi rokmi. Potom som hovorila, že je to kvôli tomu, že sa mi po puberte spomalil metabolizmus. To bolo v čase, kedy som si po troch rokoch prezerala školské fotky z gymplu a uvedomila som si, že som vtedy vôbec nebola taká tučná, za akú som sa v tom čase považovala.


A vtedy som si to všetko dala dokopy. Začalo sa to na základnej škole. Vždy som bola silnejšia, no okolo trinástich som začala cvičiť, lebo ma to bavilo. V detskej izbe som pre zábavu robila denne niekoľko jednoduchých cvikov, ktoré som našla v časopise Bravo Girl. A pripadala som si tučná. Pretože môj otec neustále nemieste rýpal, že mám veľkú pneumatiku. Pretože som sa nepáčila chlapcom. Pretože moje kamarátky - a teraz žiadnu z nich nechcem uraziť - v tom čase nemali prsia ani boky a ani zadok. Ja som to všetko mala a oproti nim som bola, no, väčšia. Verila som, že je to zlé, že máme byť rovnaké. Neuvedomovala som si, že telá každej jednej ženy na tejto planéte sú odlišné. A tak som s cvičením prestala. Jednoducho som vo svojej hlave bola tučná, moje cvičenie som videla ako zbytočné a neúčinné a prestala som. A takto to pokračovalo ďalej.
Pomaly som priberala ale cítila som sa rovnako. Zhoršovala sa mi síce kondícia a postupne som slabla, no nevidela som to. Pretože som sa na seba pozerala každý deň. 
Keď sa na seba človek pozerá do zrkadla, natočí sa tak, aby mu bol ten pohľad príjemný a málokedy sa vníma ako celok. Vidí si tvár, potom prsia, potom brucho (ktoré inštinktívne zatiahne), boky, nohy... a keďže to vidí denno-denne, nevšimne si, že sa mení. Priberá. Nevidí, ako veľmi. K tomu som si stále hovorila, že cvičiť nebudem, pretože to u mňa nefunguje. 
V skúšobných kabínkach sa uteším, že tam vyzerá príšerne každý, pretože to vidím a čítam všade na internete. Na fotkách vyzerám hrozne, pretože to bol zlý uhol, mám zlý deň a nie je dobré svetlo. Veď keď sa odfotím sama na mobil, zhora a je mi vidno len tvár, mám len jednu bradu a pevné tvárové kontúry. Ja sa necítim zle, nikto mi nehovorí, že som pribrala (prečo by mali, však?) a ja si ďalej žijem svoj život s tým, že je všetko v pohode, vždy som bol tučná, som tučná a aj budem, pretože sa nemením, stále mám trinásť a cvičenie je u mňa neúčinné.

A potom sa v roku 2018, vo svojich dvadsiatich troch rokoch - dnes presne - pozerám na fotky spred siedmych, štyroch či dvoch rokov a vidím, že to, s čím som celý čas žila, bol jeden veľký omyl. Ja som sa síce prijala, no prijala som sa teraz. Neprijala som to, kým som bola, ako som sa začala zanedbávať a čo všetko som prehliadala. Začala som si uvedomovať tie sústrastne pobavené pohľady ľudí na ulici. Neprijala som to, že moja myseľ zostala v mojich trinástich, v tom prekliatom roku, kedy sa to celé dojebalo. A všetko sa to deje teraz. Každý deň, kým dýcham, píšem, nakrúcam, som alebo nie som s vami. Ale som so sebou a s týmto vedomím musím žiť a bojovať. 

Sedím tu a viem, že už nikdy nebudem mať postavu, akú som mala v pätnástich, no som rozhodnutá mať ju lepšiu. Nesklamať to dievčatko, ktoré je vo mne a stále verí, že síce je krásne, no môže byť krajšie. Silnejšie. Sebavedomejšie. Šťastnejšie.

PS: Plačem.
PPS: Váha neurčuje krásu.
PPPS: Musím to dokázať kvôli sebe. 
PPPPS: Všetky malé rifle som zbalila a odniesla preč.

P L A N T • W I S H L I S T

12. 6. 2018
Nedávno som si tak uvedomila, že už nejaký čas si v hlave držím zoznam rastlín, ktoré by som veľmi chcela mať doma. Naplno si uvedomujem, že v mojom prípade to nebude nič trvalé a definitívne, nakoľko sa bude neustále rozširovať. Takisto mi je jasné, že na tejto planéte existuje mnoho rastlín, ktoré nepoznám, no keď ich zbadám, okamžite sa zamilujem a budem chcieť aspoň jednu vo svojej „zelenej rodinke“.


Tento príspevok si inak pripravujem dopredu (nie že by to bolo podstatné, ale mám rada veci naplánované a hotové v predstihu), takže je celkom reálna šanca, že niektorú z týchto som si už stihla zaobstarať, nakoľko sa návštevy obchodov, kde predávajú črepníkové rastliny, stali mojim novým hobby. Nič to ale nemení na väčšinovej aktuálnosti tohto zoznamu.
Inak, keď tak nad tým premýšľam, viacero z týchto rastlín dorastá do naozaj obrovských rozmerov. Ja by som ich v tých rozmeroch, prirodzene, chcela, no mojim prianím je si ich vypestovať od „bábätiek“, pretože to je jedna z vecí, ktorá ma na rastlinkách tak baví - sledovať ich rast :)

Mimochodom, čo poviete na titulnú fotku? Trošku som experimentovala s mojim programom, o ktorom som si doteraz myslela, že je veľmi nudný, no týmto ma presvedčil o tom, že si ho ešte vo svojej programovej výbave ponechám. Aj keď by som v ňom privítala lepšie fonty...


• 1 strelícia • 2 banánovník → tieto dve sa od seba v zásade dosť ťažko odlišujú, no aj keď sú pre niekoho rovnaké, ja chcem určite obe, pretože nie sú rovnaké
• 3 brečtan
• 4 cykas → o ňom snívam od malička. Keď som ako dieťa chcela palmu, mamina mi povedala, že môžem mať cykas. Nikdy sa na neho síce nedostalo
• 5 a 6 (došlo k menšej chybe v počtoch :D) nefrolepka7 livistona rotundifolia
• 8 calathea orbifolia → v zásade chcem veeeľa druhov calathei, tak som vybrala túto ako zástupcu
• 9 rex begonia • 10 riasogule • 11 krotón 
• 12 maranta → nie, nie je to calathea (ako sa mi snažil nahovoriť Gabko)
• 13 svokrine jazyky • 14 howea forsteriana • 15 difenbachia • 16 peperomia • 17 juka • 18 zlatý potosovec • 19 mandarínka • 20 ananás

Alcina Skin Manager | 3 produkty pre krásnu pleť

8. 6. 2018
Ahojte, prajem vám krásny deň!
Vitajte pri dnešnom článku, v ktorom by som vám chcela napísať o produktoch z radu Skin Manager od Alciny, ktoré ste mohli vidieť vo videu s mojou aktuálnou pleťovou starostlivosťou. Ide o rad, ktorý hlása do sveta heslo „tvoja pleť, naša práca“ a pozostáva z toneru, anti-pollution starostlivosti a púdrového fluidu.


Pleťové tonikum s ovocnými kyselinami
Používa sa na vyčistenú pleť a slúži na hĺbkové čistenie. Odstraňuje z pleti odumreté bunky a pomáha jej regenerácii. Okrem toho pleti doplňuje vlhkosť a zlepšuje jej hospodárenie s vodou. Je určená pre každý typ pleti. 
Všimla som si, že hneď po aplikácii na pleti cítim akoby „perlenie“ alebo jemnučké šteklenie, ktoré by malo znamenať to, že produkt funguje a pracuje. Pleť je po ňom skutočne čistá a produkt stačí aj na to, aby pleť vyčistil bez predchádzajúceho mokrého čistenia.
Balenie vody je s pumpičkou, ktorú ja osobne oceňujem, no treba si dávať pri aplikácii na tampón pozor, nakoľko má tendenciu prskať, ak sa stláča príliš prudko a rýchlo, čiže sa tomu dá veľmi jednoducho predchádzať, no nie vždy sa človek uvedomí. 
Tento toner nie je v produktovom rade Alciny novinkou, no ja som ho teraz skúšala prvý krát a som za to veľmi rada, nakoľko je to určite jeden z TOP produktov tohto typu, ktoré som kedy mala.


Bodyguard
Používa sa čistú pleť ako podklad pod denný krém. Na pleti vytvára priedišnú ochrannú vrstvu, ktorá bráni pleť pred negatívnymi vplyvmi prostredia, akými sú toxíny, častice prachu či výfukové plyny.  Tie sa zachytia akoby na ochrannom štíte, ktorý pri večernom čistení spolu so všetkým tým „bordelom“ z pleti zmyjete.
Tento produkt je možné kombinovať s akýmkoľvek denným krémom. Na pleti ho nie je vôbec cítiť, nevytvára žiadnu ťažkú a akoby maskkovitú vrstvu, ktorá by na pleti nepríjemne sedela - to vôbec! Mám pocit, že vôbec neovplyvňuje krém a jeho účinky a ani na makeup nemá negatívny vplyv. Je to naozaj len taký neviditeľný doplnok, o ktorom neviete.
Musím sa priznať, že jeho účinky úplne nevnímam, nakoľko moja pleť nikdy nebola extra zlá vplyvom prostredia, ja mám problém skôr s hormonálnym vplyvom. Každopádne sa mi pleť nezhoršila a keď tento produkt používam, mám potom taký lepší vnútorný pocit z toho, že svoju pleť chránim aj keď sa nelíčim (pretože líčenie pleti často funguje práve aj ako istý typ ochrany).


Perfekcionista
Používa sa ako záverečný krok na pleťový krém. Pri použití je dôležité tento fluid po pleti rozotierať dovtedy, kým sa nepremení na akoby púdrovú vrstvičku, ktorá pleť opticky zmatní vďaka obsahu kremíku.
Z tohoto dôvodu z vlastnej skúsnosti odporúčam použiť radšej menej produktu. V skutočnosti nie je nutné produkt na pleti rozotierať tak dlho a drieť či vyťahovať si pokožku, no je lepšie robiť to čo najdlhšie - vtedy je efekt totiž lepší a trvácnejší, aspoň na mojej pleti to tak je. Keď som produkt len natrela a čakala, kým sa do pleti vstrebe, zmatnenia som sa veru nedočkala.
Čo sa týka líčenia pleti po jeho použití, nevšimla som si žiadne nepríjemnosti, takže je určite bezpečný a „makeupfriendly“. Ak máte ale naozaj veľmi mastnú pleť, určite nečakajte celodenné zmatnenie.


Musím povedať, že som sa dlho netešila z testovania nejakých pleťových produktov ako práve z týchto a ak vás baví pleťová starostlivosť, radi skúšate alebo len hľadáte niečo nové a zaujímavé, určite pohľadajte tieto. V predaji v salónoch by mali byť už od apríla, tak určite zoženiete ;)


In The Summer, In The Pouring Rain

7. 6. 2018
Včerajšia búrka ma veľmi potešila.
Uvedomujem si, že som bola len jedna z mála a všetci tí ľudia, ktorí uviazli na zaplavených uliciach v zaplavených autách by so mnou určite nesúhlalsili. No ja dážď a najmä búrky milujem už od malička.
Pamätám si, ako som u babky na dvore stála pod vlnovkovou strechou, pozerala sa na vzdialené obrysy Tatier a počítala, koľko sekúnd prejde od blesku po hrom. A potom som moje výpočty kričala babke do okna kuchyne vysoko nado mnou.
Vždy vtedy, keď pršalo, som chcela opekať špekáčky vo veľkom krbe v prístrešku vonku pred domom a dodnes ma fascinuje predstava stanovania vonku v prírode počas dažďa. 
Páči sa mi ten pocit akejsi izolácie od všetkých a od všetkého, akoby padajúca voda vytvárala bariéru medzi mnou a svetom. Keď prší, všetko je akési mäkkšie, útulnejšie a intímnejšie. 
Včera som si tú izoláciu od sveta maximálne užila o to viac, že mi vypadol internet. Čítala som si Podstatu všetkých vecí, kde som sa akurát dostala k najerotickejšej pasáži príbehu. Vypla som myšlieny, pretože som vedela, že v tej chvíli nemôžem nič robiť. Pracovať, nikam ísť...
Bola som sama doma, len s Rufusom, ktorý pokojne spal pod stolom. Preniesla som si reproduktory na stôl k notebooku a okrem toho, že som si tak na polici uvoľnila priestor na nové rastliny, dosiahla som dokonalý zvuk pri počúvaní albumu Lust for Life od najmilovanejšej Lany. Uvarila som si jedlo - perkelt s kolienkami, pretože to je moje comfort food - a nikam som sa nemusela ponáhľať. Pomaly som tancovala po izbe, spievala som si a užívala si prítomný okamih. Žila som momentom.


#PLANTPALS

5. 6. 2018
Prečo tak milujem rastliny?
Jednoduchá odpoveď by bola „neviem“, zložitá by znela asi takto:

Milujem ten pocit, že žijem v prostredí, v ktorom je prítomný život. Preto som vždy chcela domáce zvieratká a preto máme teraz našu garzónku s rozlohou 38m² a dvomi oknami plnú rastlín. Milujem ten pocit, keď ich vidím rásť a prosperovať, teším sa z každého nového lístočka, baví a napĺňa ma sa o nich starať. Dávam im mená, rozprávam sa s nimi a neraz som dala niektorej z nich aj božtek na lístok (hlavne monsterám teda). A aj keď sa mi veľmi páčia kvitnúce rastlinky, tie zelené ma tešia o čosi viac.
Keď som nad tým nedávno premýšľala, kde a kedy sa to vo mne vzalo, prišla som na to, že to tam asi bolo odjakživa. Ak sú tieto veci dedičné, tak ich mám z oboch strán. Moja babička - mamina mama - je veľká pestovateľka a moja mama tiež mala vždy veľa kvetov. Na druhej strane dedko - otcov otec - bude vždy v mojich očiach „botanik amatér“ a to najmä čo sa týka pestovania kaktusov a sukulentov. Navyše som nedávno zistila, že moja prababka - otcova babka - mala okrem iného jednu obrovskú staručkú monsteru, ktorá priam vypĺňala celý priestor typického veľkého staromestského bytu. 

Ja som si túto lásku k rastlinám na sebe začala najviac všímať asi pred tromi rokmi, kedy sme išli „do vlastného“ (čítaj do prvého podnájmu) a začala som našu domácnosť krášliť rastlinami už vlastného výberu. V botanickej záhrade sa mi najviac páčia tropické skleníky a aj v zoologických záhradách sa najviac teším podobným priestorom (okrem žiráf, vtáčích voliér a terárií, ofc). A aj keď nepoznám veľa druhov rastlín a kvetov, ich krásu viem oceniť bez ohľadu na názov. Veď aj Shakespeare povedal: „Záleží na mene? Čo ružou zveme aj inak zvané voňalo by krásne.“ Podľa mňa nemusí ani voňať. 

Nechcem sa veľmi chváliť, ale som na seba celkom pyšná za to, že tie rastliny nezabíjam a postupne sa učím o ne starať. Priznávam však, že nie všetkým sa u mňa páči, napríklad orchidey či mäsožravky som ešte nezvládla a aj s arabicou bojujem. Možno jedného dňa...
A jedného dňa si splním aj svoj sen, že budem bývať vo velikánskom vzdušnom čistom svetlom priestore plnom mojich rastlín. Najviac zo všetkého by sa mi ale páčilo mať pri dome zimnú záhradu alebo priechodný skleník plný tropickej zelene, možno s jazierkom alebo bazénom, ktorému by navyše kraľoval párik papagájov ara. A viete čo je na tom najlepšie? Že sme sa na tom s Gabkom zhodli! 

Aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, vytvorila som pre vás menšiu koláž ;) 


PS: Vedeli ste, že v Malackách je predajňa s názvom Svet kvetináčov? Nie je to ultramilé? :)