Too Much of Everything

Vždy som mala veľa vecí a nikdy mi nič nechýbalo. Za to som nesmierne vďačná svojim rodičom. Keď som bola mladšia, vôbec som to tak nevnímala a stále som ich obviňovala z toho, že nemám to, čo moji spolužiaci moje spolužiačky. Teraz si však dosť dobre uvedomujem, ako to vlastne bolo a že asi nikdy nebudem dostatočne schopná im za to všetko náležite poďakovať.

Keď som bola už trošku staršia a ešte stále som to nevedela (alebo nechcela) oceniť, pretože som sa neustále cítila ukrivdená, spravila som veľa hlúpostí týkajúcich sa materiálnych vecí. A samozrejme aj tých ostatných, no to je už iný príbeh. Skrátka, keď som sa dostala k prvej brigáde a väčšiemu vreckovému, snažila som sa dohnať to, čo som si myslela, že potrebujem a, úprimne, kupovala som doslova blbosti len preto, aby som ich mala. Väčšinu z nich som nikdy nepoužila. Na druhej strane som sa o ne s nikým nechcela deliť. Keby som mohla, bola by som sa bývala vrátila v čase a dala si poriadnych pár faciek!

Ako ubiehal čas som si postupne uvedomovala to, že tie veci sú pre mňa zbytočné, že ich nepotrebujem a že ich vlastne ani nechcem. A tak som ich rozdala (väčšinu som dala sestre), no stále to nestačilo. A tak sa to so mnou ťahá už asi tri či štyri roky až do dnešného dňa - mám pocit, že sa topím vo všetkých tých veciach, ktoré mám a ktoré som myslela, že ma spravia šťastnou, no nikdy sa tak vlastne nestalo. 


S kozmetikou to bolo o čosi iné, v tej som videla zmysel od prvého momentu, kedy som začala blogovať, no aj tak som si v tejto chvíli istá, že som bola vo veľa ohľadoch pekne dlho poriadne hlúpa. Popravde, k tomuto novému poznaniu som prišla celkom nedávno, no než sa dostanem ku kozmetike, rada by som vám ešte napísala niečo o tých ostatných veciach.
Jednoducho, doma som vždy mala na všetko dosť miesta, preto som veľmi nemala potrebu riešiť, či je niečo zbytočné. Keď sme sa ale presťahovali s priateľom do prvého bytu, ktorý mal 20m2 a boli sme v ňom dvaja prakticky so všetkými našimi vecami, pomaly mi dochádzalo, že to takto dlho nebude fungovať. A druhé sťahovanie do o čosi väčšieho bytu ma v tom len utvrdilo - mám priveľa vecí! Iste, sú veci, ktorých sa človek nechce nikdy zbaviť, ako napríklad knihy, no je to už niekoľko mesiacov, čo sa sama seba neustále pýtam, či naozaj potrebujem takú zásobu všetkého?! Veď preboha žijem v dobe a v meste, kde nie je problém prakticky okamžite zohnať čokoľvek, čo potrebujem!! 

A tak sa začala radikálna séria "čistiek" a zbavovania sa ďalších a ďalších vecí. Prakticky oproti tomu, čo som kedysi mala, mi ostalo absolútne minimum, no mne sa to stále zdá ako veľká hromada harabúrd, ktoré navyše po prípadnom vyhodení zaťažia planétu... Popravde, stále sú momenty, kedy by som najradšej vyhodila úplne všetko a začala nanovo s prázdnym priestorom. Teda... všetko okrem kníh.


No, ale späť ku kozmetike. Nechápte ma zle, milujem kozmetiku, milujem líčenie a blogovanie a testovanie a skrátka všetko, čo sa toho týka, no popravde, naozaj potrebujem mať naraz načatých 8 makeupov a 4 púdre, keď denne používam z každého len jeden? Potrebujem mať v sprche 3 sprcháče a ďalšie tri v skrini do zásoby? Nemyslím si.
Kedysi som si myslela verila, že správna "beauty blogerka" MUSÍ mať obrovskú zbierku všetkej kozmetiky, že musí mať kvantá vecí, ktoré vlastne ani nepoužíva a až potom môže byť "uznávaná". Priznajte, že by ste mi teraz dali facku aj vy? Vôbec sa vám nečudujem...

Celkom nedávno, vlastne pred pár dňami, som si uvedomila, že to takto nechcem. Nechcem byť otrokom vecí, nechcem byť nešťastná, že ich nemám kam uložiť, nechcem mať nekonečné zásoby všetkého, čo mi mesiace stojí nedotknuté v skrini. Nechcem jedného dňa písať článok o tom, ako mám dvesto rúžov, ktoré nepoužívam, ale mám ich, pretože sa mi páčia. A že aj keby som ich chcela použiť, tak by som nemohla, pretože sú už staré a hnusné, no ja ich nevyhodím, lebo kedysi boli super.


Veci prichádzajú a odchádzajú a ja ich rada nechám ísť. Iste, nejdem teraz všetko vyhodiť, väčšinu si rozhodne nechám, no veľa vecí pôjde. Pretože veľa vecí je už starých a prakticky nevyužiteľných, prípadne o nich viem, že ich nikdy viac nepoužijem. Rovnako tak viem (a dúfam), že bude stále pribúdať nová a nová kozmetika, ktorú chcem kupovať a dostávať a testovať a používať a písať o nej. Tiež ale viem, že ďalšiu kozmetiku, ktorú budem nakupovať, budem nakupovať úplne iným štýlom ako doteraz. A chcem, aby podstata tohoto všetkého, najmä tohoto blogu, ostala zachovaná, no som ešte stále vo veku (a myslím, že vždy budem), kedy sa hľadám a zisťujem, čo mi viac vyhovuje a v tejto chvíli je toto presne to, čo potrebujem.

Dlho som v sebe hľadala odvahu, dlho som si nahovárala, že sa to zlepší, že tomu všetkému nájdem miesto alebo aspoň poriadne využitie. Dlho so sama seba presviedčala, že je to v poriadku. Ale viete čo? Nie je to v poriadku! Veci sú na to, aby sa používali a keď to tak nie je, jednoducho viac nie je dôvod na nich lipnúť, tobôž nie vytvárať si nekonečné zásoby vecí, ktoré tak veľmi dlho nepoužijem. Je to tak jednoduché... A ja sa konečne po dlhom čase môžem slobodne nadýchnuť.

xo Candy

PS: Viem, že keby sa nestalo v minulosti to, čo som vám v skrate opísala na začiatku, tento postoj by som nikdy nebola získala.
PS2: Samozrejme nekritizujem ani sa nevysmievam nikomu, komu vyhovuje presný opak :) 

12 komentárov

  1. Skvelý článok! Odkedy si mi včera napísala, že si na tom podobne a dokonca o tom píšeš, tešila som sa, že v tom nie som sama. V posledných mesiacoch som bola chorá z toho, že všade niečo je, nemám priestor a len mi to zbytočne komplikovalo život... Teraz to síce nie je ideálne, ale po čistkách je to lepšie... :)

    SlavikStories
    Čítanie je sexy

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem! :) ♥
      Ty mi úplne hovoríš z duše, ja sa doslova fyzicky cítim nanič z toho všetého a že to neviem ani poriadne upratať... čistky veľmi pomáhajú!

      Odstrániť
  2. Úplně Ti rozumím, já jsem množství svých věcí poznala teprve při stěhování, které bylo vyčerpávající a doslova nekonečné, do té doby jsem si myslela, že toho moc nemám. Co se kosmetiky týká, tam je to marný boj, snažím se tolik nepodléhat, ale kosmetika je to obrovské hobby, baví mně její nákupy, používání..Přála bych si jednou se dostat do stadia, kdy si opravdu vystačím jen s tím, co opravdu používám a využiji. Moc hezký článek:-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Toto presne, sťahovanie je veľmi... odhaľujúce :D
      Ďakujem ti ♥

      Odstrániť
  3. Ja sa v poslednej dobe tiež cítim riadne zle a mám pocit že by som si vo svojich veciach mala urobiť kvalitný poriadok a taktiež - zbaviť sa všetkého čo už nepotrebujem alebo nevyužijem. Tvoj článok ma k tomu namotivoval ešte viac :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ten začátek...mě až dojal. Protože to mám stejně, až teď v dospělosti si uvědomuji, že jsem v dětství a dospívání měla všechno, co jsem potřebovala a chtěla, ač mi to tak nepřišlo. A se zbytkem ohledně kosmetiky souhlasím, proč mít kvanta zásob v dnešní době? :) Dnešní článek se ti fakt povedl :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Já dělám často razantní a velké čistky věcí. Nemám ráda hromadu věcí co jen leží ve skříni.

    BLOG: Kosmetická taštička

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je to super, človek si zároveň aj poriadne prečistí hlavu, čo? :)

      Odstrániť
  6. Pekne napísané. Človek si vždy povie "kúpim si len jednu vec, veď ani nie je tak drahá", lenže keď si to povie každý týždeň aspoň raz, zrazu zistí, že má doma záplavu produktov, tričiek, topánok, kabelok, kozmetiky, proste všetkého. Pred pár mesiacmi som nadobudla rovnaké pocity a v tom momente som totálne prehodnotila svoj život. Povedala som si, že každý ten výrobok nejakým spôsobom zaťažil planétu - či už odpadné látky pri výrobe alebo plastové obaly alebo čokoľvek čo s tou vecou súvisí. Postupne som sa dostala do bodu, kedy som už nebola ochotná nakupovať "chemické sajrajty" a povedala som si, že musím nakupovať omnoho menej a hlavne rozumne a ekologicky. Spojila som teda viacero bodov do jedného a som teraz spokojná. Ešte stále spotrebovávam staré zásoby, ale už si nekupujem takmer nič nové, jedine ak sú to nejaké limitované produkty a mne sa veľmi páčia. Pravdupovediac ďalšou obrovskou fackou pre mňa bolo keď som si oblečenie zo skrine presunula na vešiaky. Predsalen v tej malej šatníkovej skrini je to všetko schované a v komínčekoch to ani nevyzerá ako hromada vecí, ale keď som si zaobstarala veľký vešiak a začala každé tričko vešať zvlášť, uvedomila som si, že mám fakt haldu vecí. Konkrétne dva plné vešiaky tričiek, blúzok, košieľ a k tomu ešte hromadu vecí, ktoré ostali v skrini, lebo sa na vešiak už nezmestili. A to ani nehovorím o tom, že som v lete robila veľký poriadok v šatníku a posunula som ďalej tri plné mechy oblečenia!!! A predsa my ženy stále stojíme pred skriňou a "nemáme si čo obliecť". Občas človek potrebuje dostať poriadku facku, zamyslieť sa a vyčistiť priestor okolo seba. Sú to len veci a povedzme si úprimne - tie nás šťastnými spravia len na chvíľu, len na ten malý moment kým si ich v obchode vyberáme a odnášame si ich domov, no a potom? Potom na nich častokrát úplne zabudneme. A ešte sa sťažujeme, že iní toho majú viac a drahšie a krajšie...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je mi to blbé, že na tento tvoj krásny dlhý komentár odpíšem takto krátko, no myslí si, že už netreba nič dodávať, súhlasím s tebou a ďakujem, že si so mnou (s nami) zdieľala svoj názor a skúsenosť, Zuzi! :)

      Odstrániť