Candy Grant

Než sme sa pred približne rokom a pol s priateľom presťahovali do podnájmu, pri rúre a sporáku som veru veľa času netrávila. Odvtedy však varievam a pekávam pravidelne a postupne sa učím nové a nové veci. Ja samú seba nepovažujem za extra dobrú kuchárku, no nebojím sa priznať, že variť určite viem. Čo sa týka pečenia, tam si verím viac a robím to radšej. Preto som bola sama zo seba sklamaná, že za celý ten čas, odkedy mám kuchyňu iba pre seba - aspoň čo sa pečenia koláčov týka - som ešte ani raz nepiekla najväčšiu klasiku, bublaninu. 

Ako ste sa ale určite už dovtípili, podarilo sa mi to napraviť. Nebola to síce klasická bublanina z kysnutého cesta, no na prvý krát som s ňou bola spokojná a obom nám chutila, tak čo viac, však? 

Priznám sa, že som pôvodne z tohoto článku chcela mať článok receptový, no v procese sa to celé akosi zvrtlo. Premýšľala som totiž nad tým, ako by som sem potom asi mala napísať niečo v tom zmysle, že som hrozná, pretože som zjedla v jeden deň tri kocky a ako už vidím tie kilá a že sa hanbím a bla bla. Ale prečo vlastne? Pretože je to moderné, správne, zdravé, ženské, pretože sa to očakáva alebo preto, že sa to už stalo súčasťou nejakej spoločnsnkej konvecie? 

Jednoducho nerozumiem tomu, prečo sa neustále očakáva, že dievčatá a ženy budú riešiť koľko čoho zjedia, budú samé seba kritizovať a nebudú robiť (A JESŤ) to, čo chcú, len preto, aby o nich ľudia nehovorili, že sú nenažrané, tučné, škaredé, menejcenné, nevkusné a čo ja viem čo všetko ešte. 

Neviem, kedy sa to stalo, že si človek žena nemôže dať tri kocky bublaniny (alebo päť, čo ja viem, kto to počíta?) bez toho, aby mala výčitky svedomia alebo aby jej to vyčítali iní, ktorí na to nemajú absolútne žiadne právo.

Mne osobne sa maximálne nepozdáva a nepáči súčasný trend toho, ako sa každý snaží byť čo najviac štíhly, svalnatý, ultrasuperzdravojediaci a všetko okolo len preto, že je to moderné a vyzerá to dobre na fotkách. Preboha, veď keď človek vlezie na Instagram, hneď všade vidí, ako mladučké dievčatá, deti, píšu o tom, že majú anorexiu, že nič nejedia, že majú depresie... A, samozrejme, tieto texty sú po vzore istého videa doplnené čiernobielymi fotografiami ich "kostnatých" ramien, kolien, rúk a kľúčnych kostí. Pritom jediný, koho to možno "osloví" a kto im na to skočí sú len ďalšie deti robiace to isté. Všetci inteligentní ľudia vedia - aspoň si myslím a dúfam, že vedia- že im ide len a len o pozornosť, ktorej sa im v realite asi nedostáva dosť, pretože človek, ktorý má nejaký druh poruchy prijmu potravy si to buď neuvedomuje alebo sa tým rozhodne "nechváli" na sociálnych sieťach.

Ja si veľmi dobre uvedomujem, akú mám postavu a že ktokoľvek by mi určite s chuťou povedal, že by som asi nemala dať ani jeden kúsok tej bublaniny. Rovnako tak viem, že to pre moje zdravie nie je najlepšie. Tu však ide o to, že keď zmením spôsob stravovania a budem cvičiť alebo čokoľvek, bude to len a len preto, že chcem ja sama a nie preto, že mi niekto na internete povie, že je to tak správne. Myslím si, že by sme si nemali navzájom nič vyčítať a určite by sme sa nemali kritizovať na základe vzhľadu, pretože to jednoducho nie je fér. Zdravie je jedna vec, no prílišné obmedzovanie sa, odopieranie si jedla a hladovanie kvôli akémukoľvek trendu a snahe vyhovieť ľuďom je podľa mňa jednoducho maximálne hlúpe a nesprávne.


Ak je teda skutočne dnes pre to, aby človek kráčal s dobou, nevyhnutné bezchybné počítanie každého gramu zjedeného jedla, tak viete čo? Dobrovoľne chcem byť módny outsider. Ja totiž nič počítať nechcem, nebudem a dám si ešte jednu kocku bublaniny ;) Čo vy?

Ahojte! Prajem vám krásny utorok a vítam vás pri novom článku. Do úvodu by som pravdepodobne mala ako vždy napísať, čo bude dnešnou témou, ja si však myslím, že je to viac než jasné už z názvu a preto prejdem rovno k veci.

Už odkedy som si začala uvedomovať funkciu kozmetiky a pomaly som si ju obľubovala, používala som kozmetiku "chemickú" - pre lepšiu orientáciu a jasnosť budem používať toto označenie - a v úplne mladom veku som ani len netušila, že existuje aj nejaká iná. 

Ako pomaly plynul čas, začala som blogovať a pomaly som objavovala stále viac a viac značiek, začala som registrovať aj tie prírodné, no úprimne ma vtedy vôbec nelákali. Chemická kozmetika totiž mala krajšie obaly, ponúkala väčší výber a bola pre mňa dostupnejšia ako finančne tak i logisticky. Viem, že som skúsila niekoľko produktov od Alverde a tiež kokosový olej a ružovú vodu od Purity Vision, no pamätám si aj to, že z ničoho som nebola nejako extra nadšená, tieto produkty mi vôbec nevoňali a nevidela som veľmi zmysel v tom používať ich namiesto mojich obľúbených produktov. Jednoducho som sa obmedzila na skúsenie zopár produktov dvoch značiek a keďže som sa v nich viac-menej sklamala, prírodnú kozmetiku som v tom čase úplne zavrhla. 

Tento, povedzme, extrém bol u mňa aktuálny väčšinu života, no potom, celkom nedávno, u mňa nastal zvrat. Ja vlastne dodnes neviem, čo bolo jeho príčinou a spúšťačom, pretože to celé prišlo akosi náhle. Jednoducho som v sebe začala cítiť nutkavú potrebu všetko, čo som vtedy mala doma, vyhodiť a nahradiť čisto prírodnými produktami. Začala som často a vo veľkom nakupovať na e-shopoch i v drogérii prírodné produkty, tie chemické, čo som mala doma, som skutočne vyhadzovala alebo rozdávala, do mnohých článkov som písala o mojom prechode na prírodnú kozmetiku, odmietala som opätovnú kúpu chémie a celý môj svet sa začal točiť len okolo toho, ako ju zo svojho života vylúčiť a nahradiť ju prírodou. Odrazu mi táto kozmetika pripadala účinnejšia, voňavejšia a lepšia. Takže čo? Ďalší extrém.
Isteže, stále si trvám na tom, čo som napísala o konkrétnych produktoch v recenziách, na tom sa nič nezmenilo a stále ich mám veľmi rada, no aj tento prírodný stav bol u mňa predsa len v konečnom dôsledku dočasný...

Viete čo? Ani jedno z týchto období neľutujem, nemrzí ma, že som absolvovala ten radikálny prechod a s každým štádiom som plne stotožnená, pretože tieto veci jednoducho patria k prirodzenému vývinu. Človek sa jednoducho hľadá, skúša a zisťuje čo mu vyhovuje a čo zasa naopak nie. A tak je to správne.
V tejto chvíli je mi stopercentne jasná jedna vec. V mojom živote jednoducho extrémy nefungujú! Vďaka tomu, že som si prešla obidvomi obdobiami, i keď jedným veľmi krátko (asi len tri mesiace), som si uvedomila to, že ja nepotrebujem, nemôžem a NECHCEM žiť v obmedzení len jedného druhu kozmetiky (alebo vlastne v akomkoľvek obmedzení). Ja jednoducho potrebujem mať možnosť voľby, potrebujem skúšať, vracať sa k tomu, čo som si obľúbila a potrebujem mať niečo z oboch. 

A podľa mňa pre nikoho nie je možné, aby sa obmedzoval na nečo len preto že má pocit, že by mal. Myslím si, že každý by mal používať / robiť to, čo je podľa neho dobré, čo mu vyhovuje a čo pre neho funguje. A neplatí to len pre kozmetiku ale i pre život ♥

Krásny piatok! Dnešný deň je pre mňa... dobre, tak pre nás... významným dňom. S priateľom sme sa totiž rozhodli spraviť krok, o ktorom sme už dlhšie hovorili, plánovali ho a istým spôsobom sa na neho niekoľko mesiacov pripravovali. Odviezli sme z bytu televízor! 

Dobre, je mi jasné, že to veľa z vás za významný krok považovať nebude, no ja si myslím, že každý deň sa stávajú podobné maličkosti, ktoré nám do istej miery zmenia život. Vďaka nim nám v živote niečo pribudne, niečo z neho zmizne, niečo sa zlepší a niečo iné zasa možno zhorší, no dôležité je to, že sa vďaka tomu vyvíjame, meníme, učíme a nestojíme na jednom mieste.

Možno sa pýtate, prečo sme to spravili - jednoducho sme si obaja uvedomili, že ho nepotrebujeme, že nám tu zbytočne stojí, chytá prach a zaberá miesto, ktoré by sme vedeli využiť inak. Pripadalo nám zbytočné ho tu mať, keď sme ho - okrem dvoch krátkych výnimiek - už takmer štyri mesiace nemali zapnutý. A naše životy sú technikou aj tak dosť presýtené...

A ja si myslím, že by sme mali každý deň spraviť niečo podobne významné. Nejakú maličkosť. Tak napríklad - nedávno som rozšírila svoju kaktusovú škôlku o ďalšie tri drobce a okrem toho, že mi krášlia interiér, vždy keď sa na nich pozriem, mám o niečo krajší celý deň.

Ako iste viete, kúpila som si knižničku (a áno, budem o nej písať stále dookola, pretože sa z nej veľmi teším) a rozhodla som sa dať zbohom niektorým z mojich kníh. Vytriedila som staršie knihy, ktoré viem, že nikdy nebudem čítať, tiež učebnice k maturite, ktoré už dávno nepotrebujem, ďalej nové knihy, ktoré som si pred rokmi kúpila a viem, že tým to aj skončilo. A tak ich postupne predávam na FB bazare a vytváram si tak priestor pre novú energiu.

A ten uvoľnený priestor zároveň aj zapĺňam tým, čo ma robí šťastnou, a síce novými knihami. Respektíve, pre mňa novými knihami z druhej ruky, ktoré si na tom bazare kupujem. Zatiaľ mi prišli Jedz, modli sa a miluj a tiež dve knihy o štýle Parížaniek. Na ceste ku mne sú ešte Tajomstvo, séria kníh Diabol nosí Pradu v angličtine a u spolužiačky mám zajednaný aj Klub putovných džínsov, ktorý som zháňala už dlhší čas.

Medzi mojimi prírastkami je jedna kniha, ktorú som si kúpila novú a mám z nej obrovitánsku radosť. Je ňou Barrandov I., ktorý mi chýbal, aby som mala všetky tri pohromade. Podľa mňa sú to naprosto úžasné publikácie a dodnes ďakujem mojej drahej kamarátke za to, že mi o nich povedala ♥

Keďže verím tomu, že človek by sa mal denne tešiť z rôznych maličkosí a zároveň si uvedomujem, že v niektoré dni tie radostné maličkosti neprichádzajú, prinášam si ich do života sama. Buď ich kupujem alebo vytváram. Napríklad nedávno - prišla mi objednávka prírodnej kozmetiky a ja som sa z nej netešila len jeden deň, ale tá radosť trvá doteraz. Objednala som si prírodný gél na intímnu hygienu, novú bambusovú kefku a mydlo na holenie, čo sú naozaj maličkosti, no ja sa z nich veľmi teším.

A keď si nič nekupujem ale vytváram, je to väčšinou jedlo. A najčastejšie sladké. V prvých dňoch nového roka ma tešili ešte zostatky z banánikov v čokoláde zo Silvestra (o ktorých viem, že z krásy veľa nepobrali), teraz je to domáca granola, inšpiráciu na ktorú som našla v knižke od mojej milovanej Niomi ♥

A potom sú dni, kedy je všetko naprd a už v sebe nemám ani štipku nadšenia sa niečim potešiť. Vtedy ma teší priateľ a on ma rád teší jedlom. Lebo ma pozná a vie, že veľa mojej zlej nálady je spôsobenej hladom... alebo neúspechmi v rôznej forme a podobe.

A preto si myslím, že tie maličkosti všedných dní sú také dôležité. Pretože na nich záleží, sú našou dôležitou súčasťou a dotvárajú naše životy spôsobom, akým to tie veľké a dôležité veci nikdy nedokážu ♥ 

Ahojte! Možno ste si všimli, že na blogu sa v poslednom čase diali zmeny. V priebehu posledných asi desiatich až štrnástich dní som zmenila dizajn celkom trikrát, a preto som veľmi rada, že vás môžem konečne privítať na (zatiaľ) definitívne vynovenom blogu ♥ Snažila som sa o to, aby bol jeho vzhľad čistý, jednoduchý a prehľadný, aby ste sa tu cítili dobre, rady sa vracali späť a aby ste túto stránku rady navštevovali :) Takže čo poviete, páči sa vám? 

Keďže dnešok je pre mňa takým, povedala by som, "medzidňom", pretože je to deň medzi dvomi skúškami, mám taký pocit, že je viac ako na mieste opäť voľba oddychovejšej témy. Pre dnešok to budú laky na nechty China Glaze, ktoré som si odniesla v októbri z Interbeauty.



V tejto sade sú dva laky v odtieňoch Let´s Chalk About It a Glitter Me This... a podľa mňa sú to skvelo zvolené laky do sady, ak máte rady jemné ženské odtiene a k nim niečo malé na zvýraznenie a podtrhnutie manikúry.

Odtieň Let´s Chalk About It je veeeeľmi svetlá ružová, možno by som povedala, že je to skôr biela s jemnučkým nádychom doružova. Glitter Me This... je zasa číry lak s glitrami, ktoré v ňom teda vôbec nie sú nejak extra nahusto a je treba sa s tým pohrať, aby ste ich dostali na nechty.



Oba laky sú dosť veľké, každý má 14ml, čo je doživotná veľkosť, a oba majú, žiaľ a s prepáčením, naprd štetček - guľatý a rovno strihaný, ktorý ja osobne neznášam a vďaka ktorému pre mňa lakovanie nie je veľmi potešujúce. Príjemným zistením však pre mňa bolo, že laky prekvapivo rýchlo schnú. Čo sa týka výdrže, ako možno viete, lakujem na gellak, takže je jasné, že mi laky držia lepšie, než by mi držali na prirodzených nechtoch, avšak napriek tomu môžem povedať, že ich výdrž sa mi zdá byť skôr priemerná. Po siedmych dňoch boli neporušené len malíčky a to, čo na nechtoch zostalo z ružového laku, akoby popraskalo, alebo ako to mám napísať. Jednoducho sa na nechtoch vytvorili "čiarky", ktoré jasne naznačovali, že lak je porušený. Fu, no, dúfam, že mi rozumiete.


Celkovo tieto laky nemôžem hodnotiť úplne dobre, pretože som na nich našla viacero vecí, ktoré mi prekážajú, no tak veľmi sa mi páčia, že môžem povedať, že aj napriek ich chybám by som si ich kúpila znovu a keď niekedy natrafím na ďalšie pekné odtiene, pôjdem do toho! :)

Ahojte, pekný štvrtok vám všetkým! ♥ Keďže dnešný deň sa pre mňa nesie v znamení veľmi náročnej skúšky z Dejín spisovnej slovenčiny, voľba témy dnešného článku padla na veľmi ľahkú a nenáročnú tému - lícenku. 

Chcela by som vám totiž konečne ukázať a napísať zopár slov o mojej už niekoľko mesiacov maximálne obľúbenej lícenke od Alverde v odtieni 01 Apricot. Túto lícenku som si odniesla z blogerského eventu s dm drogériou a odvtedy ju s láskou používam vždy, keď sa líčim.

Táto lícenka má totiž veľmi pekný odtieň a veľmi dobrú výdrž. Mne na mojej mastnej pleti vydrží bežne lícenka maximálne 30 minút (čestné pionierske!), no s touto sa mi stalo už aj to, že mi vydržala niekoľko hodín (!!!) čomu doteraz nerozumiem, no maximálne ju za to milujem. 

Musím povedať, že je trošku suchšia a je potrebné ju na líčka navrstviť, no mne to vyhovuje, pretože tak aspoň vždy trafím to správne množstvo a nemám problém s tým, že by jej bolo priveľa (a vlastne to, že je suchšia, je podľa mňa jedným z dôvodov, prečo mi pri mojej mastnej pleti tak vyhovuje). Na fotku som to ale s jej množstvom prepískla naschvál, aby ju bolo dobre vidno ;) 

Ja mám inak tak všeobecne pocit, že kvalita dekoratívnej kozmetiky privátnych značiek dm-ky (či už Alverde alebo S.he) v poslednom čase dosť stúpla. A keďže mám doma celkom slušnú zásobu ich produktov, čakajte postupne viacero recenzií :) 

Zatiaľ som sa ešte nedostala k tomu, aby som sa pozrela na ďalšie odtiene tejto lícenky, no už sa na to istý čas chystám a dúfam, že keď to príde, budú takéto skvelé aj iné odtiene. To vám dám potom veľmi rada vedieť :) 

Skúšali ste niekedy lícenku od Alverde? Čo hovoríte?

Ja by som ešte pred približne mesiacom-a-čosi na otázku v nadpise jednoznačne odpovedala "nie". Nemala by som ani poňatia, čo to vlastne je, ako to funguje a už vôbec by som tomu nedôverovala. Vďaka spolupráci s e-shopom bionatural.sk som však nabrala odvahu odhodlanie a na vyskúšanie som si vybrala tuhý šampón od slovenskej značky Navia vo variante Maca, ktorý je určený pre ľudí trápiacich sa nadmerným vypadávaním vlasov.

Keď sa mi dostal do rúk, bol zabalený v drobnej papierovej krabičke a kúsku papiera, čo z ekologického pohľadu veľmi oceňujem, pretože predsa je pre planétu lepší kúsok papiera ako veľká plastová fľaša, no nie? Je ale potrebné si zaobstarať nádobku, v ktorej bude možné šampón skladovať v suchu. Ja ho mám v tomto sklenenom pohári z Ikey normálne v sprche a je to úplne super, vždy po použití nechám nádobku pár hodín otvorenú, aby šampón uschol, potom ho zavriem a je v bezpečí :)

Šampón je vlastne taká okrúhla hrudka svetlej hmoty, trochu pripomína mydlo, no na dotyk je jeho povrch trošku drsnejší. Obávam sa, že ho momentálne lepšie opísať neviem. Jeho vôňa je veľmi príjemná, taká bylinná a mne sa veľmi páči, no viem si predstaviť, že by niekomu mohla byť nepríjemná. Podľa mňa ale veľmi pekne vonia a som rada, že ho je po umytí nejaký čas cítiť aj zo suchých vlasov. 

Moja najväčšia obava, funkčnosť a účinnosť, som otestovala hneď ako mi prišiel, pretože som bola nesmierne zvedavá. Tak som si teda v sprche namočila vlasy a pozerám naň, že teda čo mám robiť... Po chvíľke filozofovania som teda usúdila, že ho skúsim šúchať po vlasoch, čo sa osvedčilo ako správna voľba a bola som úprimne veľmi prekvapená tým, ako dobre pení. Pena je jemná, rýchlo sa akoby stratí, no je zároveň dosť bohatá na to, aby sa dostala všade na pokožke vlasov a zostalo i do dĺžok. 

Nesmierne ma potešilo to, že po použití vlasy neboli také akoby "chemlónové", čo sa pri prírodných šampónoch často stáva, ale boli veľmi príjemné. Kondicionér som ale potrebovala, pretože to ja potrebujem vždy. 

Páči sa mi na ňom aj to, že spotrebujem celý produkt bez toho, aby som jeho zvyšky zbytočne vyhodila, pretože ich neviem dostať von z nádoby. Tento tuhý šampón jednoducho používate dovtedy, kým sa prakticky nestratí.  Ďalšia vec, ktorá je podľa mňa super, je to, že táto malá vecička, ktorá má 25g mi na umývanie vlasov vydržala nejaké 3-4 týždne pri používaní 3x do týždňa, čo je rovnako dlho, ako mne vydrží klasické balenie šampónu.

Po cca mesiaci používania môžem povedať, že je vidieť rozdiel. Vlasy mi síce stále vypadávajú, no už nie do jedenapol hrste, ale len tak do pol, čo vnímam ako obrovský úspech! Rovnako som si pri jeho používaní všimla to, že mám oveľa krajšie kučierky a menej lupín, čo vnímam ako dve veľké plus. V podstate môžem povedať, že som na tomto produkte nenašla nič, čo by mi prekážalo a čo by som mu vytkla. Zamilovala som si ho natoľko, že som si kúpila ďalší. Chcela som ale zmenu, tak som skúsila variant Santálové drevo, s ktorým som zatiaľ tiež spokojná.

A čo vy? Skúšali ste nejaký tuhý šampón? :)

Ahojte! Možno si spomínate, ako som vám nedávno písala, že nechcem preťahovať veci zo starého roka do nového. Kvôli tomu som si najprv aj myslela, že tento článok vôbec nebudem písať. Nakoniec som si ale povedala, že by to bola hlúposť rovnako ako trvať na tom, že si neprenesiem žiadne "resty". Navyše, tento typ článkov som si veľmi obľúbila, baví ma ich písať a štatistika mi ukazuje, že vás baví ich čítať (z čoho sa nesmierne teším).

December bol na obľúbencov naozaj bohatý, ani neviem, čím mám začať, tak asi nejako poporade. Prvým kozmetickým obľúbencom je asi Balea adventný kalendár, ktorý ma veľmi bavilo otvárať a tiež ma veľmi bavilo vám to otváranie natáčať na Instastories, čo by som povedala, že je ďalší obľúbenec.

Čo sa ešte týka kozmetiky, maximálne som si zamilovala Sleek paletku Nordic Skies, o ktorej ste čítali TU a tiež limitku od Catrice Victorian Poetry, o ktorej som síce písala TU až teraz v januári, no tešila som sa z nej už od decembra :) To by z kozmetiky bolo všetko a vôbec mi to neprekáže, pretože minulý mesiac bol bohatý skôr na iné veci.

Jednou z nich sú aj biele srdiečkové mištičky, ktoré som si kúpila v Pepcu počas vianočných nákupov darčekov. Za tú cenu (2,49€/2ks) som ich tam nemohla nechať ani omylom. Hlavne keď som dovtedy také zháňala už dlhší čas.

Ďalšie veci, ktoré som si okamžite zamilovala ste mohli vidieť v článku o vianočných darčekoch. Všetko, čo som dostala mi spravilo obrovskú radosť!

Posledná vec, ktorá ma potešila (a stále teší, samozrejme) tesne pred koncom roka je biela knižnička, ktorú som si kúpila v Ikey, priateľ mi ju zložil a ja som si do nej naukladala knižky spolu so sviečkami a mojimi milovanými umelými kytičkami pivoniek ♥ Môžete v nej vidieť aj zlaté prasiatko, ktoré je tiež z Pepca - je to pokladnička, kam si hádžem drobné a keď prasiatko naplním, plánujem ich pravdepodobne v banke (veď kde inde, že?) zameniť za "veľké peniaze" :D 

To by bolo na dnes odo mňa všetko, dúfam, že a vám článok páčil a budem veľmi rada, keď mi napíšete, čo minulý mesiac spravilo radosť vám :) 

Ahojte! Taaak vás teda vítam pri prvom poriadnom článku v novom roku a keďže som sa rozhodla ísť na to pomaly, dnes to bude len oddychovka - ukazovačka.

Pred časom som sa totiž nechala zlákať od mojej milovanej Veroniky na limitku Catrice, ktorá je asi najkrajšia, aká sa doteraz u nás predávala. Teda, ono to vyznelo tak všelijako, akoby ma Veo na ňu prehovárala alebo čo... Pravdou je, že prakticky len zverejnila článok a už to bolo. Poznáte to? 

Nuž a tak som nabehla do dm-ky a hneď som si niekoľko kúskov ukoristila. A keďže mi potom bolo málo, ešte som tam vyslala priateľa (veď robí v Boroch a keď tam pošlem jeho, nekúpi 10 iných vecí, takže to bol ekonomický ťah), aby mi ešte moje úlovky obohatil aj rúžmi. 

Táto limitka - alebo to, čo z nej zostalo - by mala byť v predaji ešte aj teraz v januári, tak možno, ak sa poobzeráte všade možne po predajniach ešte niečo zoženiete.

Ja musím za seba povedať, že je to edícia s veľmi peknými a značne kvalitnými výrobkami, s ničím nemám najmenší problém a k ničomu nemám žiadne výhrady. Vydarili sa obaly, odtiene, výsledný finiš, výdrž, všetko. Zloženie tejto limitky je také klasické - paletka, linka, rúže, rozjasňovač, laky a mini kozmetická taštička (nezabudla som nič?), no povedzme si úprimne, niekedy je to všetko, čo potrebujeme ku šťastiu, no nie? :). Môžem povedať, že mi to opäť dodalo vieru v limitované edície z drogérie, na ktoré som po ich značných neúspechoch dosť zanevrela. 

Som teda veľmi zvedavá, čo príde nabudúce a či to bude rovnako super alebo sa všetko vráti do starých koľají. 

Čo poviete na túto limitku, páči sa vám? Máte z nej niečo doma? A aký je všeobecne váš názor na LE z drogérií? Píšte, som zvedavá na vaše reakcie :)