O (mojich) zásnubách

Pred nejakým časom som narazila na článok o zásnubách. Bolo v ňom napísané niečo v tom zmysle, že muž dáva žene zásnubný prsteň ako symbol vernosti a lásky a týmto gestom by mal žene dokázať, že je pre neho jediná a tak ďalej, niečo také podobné. Z celého toho článku som si zapamätala hlavne tú časť s vernosťou a láskou a niekoľko dní som o tom premýšľala, až mi na myseľ prišli tri slová: nie nevyhnutne takto. Vysvetlím...
Ja zásnuby skutočne uznávam. Vnímam ich ako dôležitý životný krok a pripisujem im značný význam. Nemyslím si však, že je nevyhnutné tvrdiť, že muž niečo sľubuje žene. Podľa mňa môže aj muž mužovi, žena žene a ktokoľvek sebe samému. A tak som to spravila. 


Odkedy si pamätám, som so sebou bojovala. Nebudem klamať, dodnes by som nebola schopná povedať, že som sa naučila mať sa rada, no veľmi dobre si uvedomujem, čo nedostatok sebalásky spôsobuje. A tak sa táto téma stala v mojom živote kľúčovou a aj keď to môže vyznieť škaredo, sebecky a egoisticky, rozhodla som sa tento rok venovať presne tomuto - sebe. Ja robím veci sama a pre seba. Snažím sa, lepšie povedané. Učím sa, pracujem na sebe a robím čo môžem. A veľmi dobre si uvedomujem, že to istý čas potrvá a bude ma to stáť ešte veľa úsilia, no zasnúbiť sa sama so sebou, bolo najlepším prvým krokom, aký som len mohla spraviť.
Je to veľmi smutné, no nedokázala som so sebou žiť v mieri a veľmi veľa ľudí by mohlo potvrdiť, že som o sebe neraz rozprávala nepekne. Ja jediná by som však vedela povedať, ako nepekne som o sebe premýšľala.



Kúpila som si teda krásny prsteň, na ktorý som sa už dlhšie chodila pozerať a sľúbila som si lásku a vernosť. Že sa budem milovať taká aká som. Že sa nebudem podceňovať a hovoriť o sebe škaredo. Prijala som všetky svoje nedostatky s tým, že ich síce môžem zmeniť, no ak nebudem chcieť, nemusím, pretože je to tak v poriadku. Sľúbila som si, že si nebudem viac privolávať pocit menejcennosti, nikdy nepomyslím na to, že nie som dosť dobrá alebo že si niečo nezaslúžim. Že budem verná svojim názorom, postojom a zásadám a aj keby som mala stratiť celý svet, nikdy nestratím seba. Že si splním sny, že sa budem rozmaznávať bez výčitiek a každý deň si poviem, že som pekná a že sa ľúbim. Ten prsteň síce nenosím stále, ako by som asi mala, no dôležitejšie je, že si stále pripomínam, čo a prečo som spravila ♥

Verím totiž v to, že jedine človek, ktorý má rád sám seba dokáže mať rád aj iných a ich lásku prijímať. Bez výhrad, bez výčitiek, bez "ale"... 

PS: Nehnevajte sa na mňa, že som tento článok prezentovala na instagrame takým spôsobom, že to vyzeralo akoby ma priateľ požiadal o ruku. Každopádne, keď to spravím ešte raz, budete vedieť, že sa tak stalo ;) 

Candy

4 komentáre

  1. Krásný článek a krásný prsten. Já Ti úplně rozumím, byla jsem na tom stejně, pořád jsem na sobě hledala chyby, podceňovala se, nepřipadala si sama před sebou dost dobrá. Netvrdím, že už to tak není, že občas nezapochybuji, ale ušla jsem v tohle velký kus cesty, učím se mít ráda, přijmout se i se svými chybami, věřit si a mít se ráda. Ten pocit za to totiž stojí:-) Musíme si vážit samy sebe a mít se rády, to je ten největší dar, co si samy sobě můžeme dát:-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. aj som si myslela, že v tom bude nejaký háčik :) ale je to skvelý nápad, a určite máš môj obdiv za to, že si sa takto dokázala prijať a mať sa rada :) však my so svojim telom a dušou žijeme celý život, tak kto iný by nás mal ľúbiť, keď nie my samé,nie? :)
    MakeUpByVeo

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Vedela som, že to nebudú reálne zásnuby. 🙂 Na instagrame si to prezentovala tak, že síce si sa zasnúbila, ale nech čítame medzi riadkami. ❤️ Nad takým krokom som už premýšľala veľmi dlho, no nechcela som kopírovať jednu moju známu, čo si takto "vzala samú seba". Ale už v tom nevidím kopírovanie, ale ten prekrásny pravý zmysel ❤️

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ďakujem vám krásne za vaše komentáre ♥ Musím len a len súhlasiť so všetkým, čo ste mi napísali :)

    OdpovedaťOdstrániť