Why I don´t like our flat... anymore

Ahojte, krásny prvomájový deň! Vitajte pri dnešnom opäť nekozmetickom článku, v ktorom som sa rozhodla, že vám ukážem "temné zákutia" nášho prenajatého bytu, podelím sa s vami o naše tajomstvo a prezradím vám, prečo sa nielen mne naše bývanie prestalo páčiť. 
Zároveň aspoň uvidíte, prečo stále opakujem, že by ho doma nikto nechcel a hneď by ho vrátil, prečo sa na neho často hnevám a prečo k nám chodí čo najmenej návštev a každú jednu vopred varujem a pripravujem na najhoršie. Musím sa otvorene priznať, že bojujem so značnou dávkou hanby, no na druhej strane si stále opakujem, že je to len dočasné, že to prejde a že mám chápavých priateľov (i čitateľov), ktorý ma snáď za takýto stav bytu neodsúdia. 
Dôvod toho všetkého je len jeden a je veľmi jednoduchý - Rufus.


Ja si veľmi dobre uvedomujem, že som ho chcela ja a že som s týmto všetkým mala počítať, o to pokoj. No aj tak ma neprestáva udivovať, ako je to zviera vynaliezavé a čo všetko sa mu už podarilo zničiť alebo aspoň výrazne poškodiť. určite vám teda nemusím vysvetľovať dôvody, kvôli ktorým sa mi nepáči žiť obklopená toľkými zničenými vecami, ktoré, keďže sme v podnájme, ani vlastne nie sú naše.
To, že sme prišli o niekoľko párov topánok, ručnú brzdu v aute (to je ale lahôdka, to vám musím niekedy tiež odfotiť) ovládač od televízora, troje slúchadlá, gombíky na posteľných obliečkach, nabíjačky na mobil či krémy na ruky, že aj moji rodičia prišli o ovládač, nabíjačky, knihy, časopisy, kolíčky na prádlo, babka o koberec či loptičku na cvičenie sú všetko maličkosti, ktoré riešim najmenej a takmer sa nimi nezaoberám, pretože je to nič v porovnaní s tými väčšími vecami, ktoré zdemoloval.

Napríklad ako zničil (nielen) priateľov drahý kabát, ktorý si strhol z vešiaku na chodbe a potom celý deň grcal gombíky, ohrýzol rohy na mojom milovanom stolíku s mramorovou tapetou, ako poobhryzával obvod konferenčného stolíka či úložného priestoru postele, ako nám vyžral diery do sedačky (a potom na ňu vygrcal zjedený molitan), ako nám vytrhal podlahové lišty takmer po celom obvode všetkých stien (a potom vygrcal to, čo sa mu podarilo zjesť) či ako nám na stene vylízal kolieska, pretože mu chutil náter a zubami oškrabal omietku okolo zástrčiek.






Samozrejme, že s istou dávkou finančných prostriedkov sa všetko dá nahradiť či opraviť, problém je v tom, že by to momentálne ešte vôbec nemalo zmysel, keďže ho to ešte stále baví ničiť, preto sa momentálne snažíme byť trpezliví a nejakým spôsobom tie veci ignorovať a ak je to čo len trochu možné, maskovať ich všetkými dostupnými prostriedkami.
Druhá vec, ktorá je okrem tohoto veľmi nepraktická je to, že nemôžeme mať dôležité veci v policiach, na ktoré dočiahne, takže máme veci doslova natlačené na vyšších miestach, čo je nepraktické, nepohodlné a v neposlednom rade i škaredé.

No a i keď by som na túto tému mohla pokračovať ďalej, myslím si, že bude lepšie to v tomto bode už ukončiť, poďakovať vám za vašu pozornosť pri čítaní - dúfam, že ste sa aspoň vy trošku zabavili na čítaní o tom, ako nás šikanuje vlastný pes - a že sa tu opäť čoskoro stretneme pri ďalšom článku :) 

15 komentárov

  1. Tak toto by som vôbec nečakala... :D na jednej strane mi to pripadá vtipné, ale na druhej strane chápem. My také vynaliezavé zvieratko nemáme, no doma, keď som mala psíka zničil všeličo...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :D no hej, to je pravda, že sa na tom človek aj zasmeje, ale až s odstupom času, pretože v tej danej chvíli to sranda teda rozhodne nie je..

      Odstrániť
  2. Taky chci v budoucnu pejska a tak za tento článek moc děkuju, protože sice si tak nějak říkám, že začátky budou krušné, ale tady teprve člověk vidí úplnou pravdu....

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To som rada, že som mohla aspoň takto pomôcť :) Treba počítať aj s tým, samozrejme ale každý je iný. Môj prvý havko taký nebol, on napríklad trhal len kapesníčky z krabice, keď na nich dočiahol a rozhrýzol jednu knihu, čiže samozrejme nie všetci sú ako tento náš satan :D

      Odstrániť
  3. Já si tohle dobře pamatuji, když byl náš pejsek štěňátko, ten toho zvládl víc než demoliční četa:-D Fakt vůbec nic před ním nezůstalo uchráněno, trhal, kousal, rval..pomohl jen čas, časem ho to přestalo bavit. Tak snad i Rufusek dostane rozum:-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To nám hovoria všetci vrátane veterinára a musím povedať, že momentálne je to moja jediná nádej :D Ďakujem :) ♥

      Odstrániť
  4. Jaj ani by son to na neho nepovedala :-):-)vela stastia ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Takéto veci ale nesmiete ignorovať, inak sa Rufus nikdy neodnaučí robiť zle a bude sa to len a len zhoršovať. Moja prvá otázka je - má dostatok svojich vlastných hračiek? Každý pes je iný a má rád iné hračky, vidím to aj u mojich dvoch sučiek, jedna dáva prednosť gumeným hračkám, najviac ju bavia loptičky, druhá má zase rada plyšové hračky a tie gumené ignoruje (okrem jedného gumeného vajíčka). Ďalšia vec je, že má Rufus pravdepodobne málo programu a preto si dlhú chvíľu kráti obhrýzaním všetkého možného. Treba ho zobrať každý deň aspoň na hodinu-dve (uvidíte koľko zvládne) vonku aby vybil nadobudnutú energiu, s čím súvisí aj jeho kŕmna dávka, ak je pre jeho denný režim privysoká, niet sa čo čudovať, tá energia sa v ňom len hromadí a potom to vyzerá napríklad aj takto. My sme pri malej riešili prvé mesiace kedy už ostávala doma sama tak, že sme jej kupovali tie tvrdé žuvacie kosti z hovädzích a bravčových koží, to ju zabavilo aspoň na pár hodín, potom väčšinou už spala a nikdy nám nič neobhryzla - vždy si to odniesli len jej hračky v rámci hry a teda keď bola sama, tak tá kosť :D

    Keby si čokoľvek potrebovala poradiť, napíš mi kľudne na fb do správy, nech tu nespamujeme.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Zuzi, neboj sa, že si na jeho aktivity dávame pozor a aj hračiek ma viac než dosť, v tom problém, myslím, nie je :) A čo sa týka toho ignorovania, keďže to robí vtedy, keď je sám doma, je nevhodné ho po príchode akokoľvek trestať, pretože by sa potom mohol báť aj toho, že prídeme domov a všetko by sa tým len zhoršilo.

      Odstrániť
    2. Lenže keď ho za to nikdy nepotrestáte, tak sa nenaučí, že to nesmie robiť. Bude to brať, že je to normálne a bude to už robiť vždy. :-(
      Keď pes urobí niečo zlé, treba ho skrátka potrestať, patrí to k výcviku, dobré veci odmeňujeme, ale takisto musíme tie zlé trestať.

      Odstrániť
    3. Väčšina ľudí, ktorých som sa pýtala a aj články, čo som čítala zasa tvrdia opak, že jednoducho ten pes s odstupom času jednoducho neporozumie tomu, za čo dostal trest...

      Odstrániť
  6. Ešte mi napadlo, že bratrancove buldočky sa milujú hrať so starými zubnými kefkami :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Ja som neskutočne rada za môjho mierumilovného a inteligentného pieskomila :D Psov síce mám tiež, dokonca dvoch, ale sú to úplne normálne tvory :D Ak by robili to čo ten tvoj, asi by som na nich nemala trpezlivosť.. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :D ten je v akváriu, čo? :D V našom prípade už o trpezlivosti nemôže byť reč, ja už len čakám, kým ho to prestane baviť :D

      Odstrániť