Som svojou jedinou hranicou

"Obavy, ktorým nečelíme, sa stanú našimi hranicami"
Robin Sharma

Celý život nám niekto stanovuje hranice. Naši rodičia, starí rodičia, učitelia, spolužiaci, kamaráti, partneri, spoločnosť... Byť už si to my alebo oni uvedomujeme či nie, spôsob, akým sme vychovávaní a spôsob, akým k nám pristupujú rozliční ľudia, vymedzuje naše osobné hranice. Stanovujú nám limity, ktoré si myslíme, že musíme dodržiavať, pretože veríme, že je to tak správne a málokedy sa rozhodneme túto skutočnosť odmietnuť a prekonať. Ak ste tak už dávno spravili, blahoželám!


Veľmi dlho som žila pod vplyvom viery v to, že tieto hranice, ktoré samy pre seba stanovili iní, sú aj mojimi hranicami a vždy som nesmierne obdivovala ľudí, ktorí mali svoje vlastné. A potom prišiel deň, kedy sa vo mne čosi zlomilo. Ja nebudem mať stanovené hranice nikým iným a nebudem mať ani svoje vlastné. Ja nebudem mať hranice, pretože mojou jedinou hranicou som ja sama!
Uvedomiť si to, bolo pre mňa naozaj prelomové a až vtedy mi skutočne došlo, čo znamená spojenie vnútorná sloboda. Na moje pomery som bola až pridlho držaná vo väzení názorov iných ľudí, pričom som celý ten čas držala kľúče od odomknutých dverí.


Život nefunguje tak, že teraz budem žiť v rámci istých vytýčených mantinelov a nabudúce to skúsim po svojom. A práve preto som sa rozhodla tie moje mantinely, limity či hranice postupne posúvať a odstraňovať. Drobnými krokmi, maličkými úspechmi, skúšaním nového, odstraňovaním rôznych mojich strachov a čelením zbytočným obavám.
Je to veľmi náročná cesta, nakoľko mnoho z mojich strachov je VEĽMI iracionálnych a pre niekoho priam smiešnych či trápnych, napríklad chodenie do mesta. Ľudia to nevedia pochopiť a ja nemám energiu im to vysvetľovať, pretože si ju šetrím na ten najťažší boj, aký môže človeka stretnúť - boj sama so sebou a s tým, čomu som doteraz verila, že je správne a jediné možné.



Či už ide o to, že by som mala mať deti, lebo je to podľa spoločnosti správne a ako žena mám akúsi dogmatickú povinnosť sa stať matkou, alebo o to, že ako žena nedokážem odvádzať dobrú prácu pri písaní článkov o autách a porne pre pánsky magazín. Či je to strach z odhaľovania mojej postavy, lebo je nedokonalá alebo pocit povinnosti nosiť podprsenku, lebo nemám dosť pekné prsia. Či už je to chodenie na neznáme miesta, stretávanie sa s neznámymi ľuďmi alebo skúšanie neznámych vecí. Môže to byť aj len ostrihanie si vlasov nakrátko napriek tomu, že som to nikdy nerobila a nemám šajn ako na to. Alebo práca, ktorá ma baví, ktorú milujem a ktorú by mi mnoho ľudí závidelo bez toho, aby som dokončila tú posranú výšku. Podanie prvého vlastného daňového priznania alebo rozhodnutie opustiť krajinu. Môže to byť ÚPLNE ČOKOĽVEK, postupne a pomaly či nekontrolovateľne naraz!


Precítiť silu tej myšlienky, pravdy, ktorá tu vždy bola, SKUTOČNE si ju uvedomiť, je veľmi zložité a náročné, no keď tá chvíľa príde, je to neopísateľne krásny a silný moment, ktorý dokážete prežívať len samy so sebou. V tej chvíli jednoducho viete, že vy samy držíte vo svojich rukách všetku tú moc na to, zmeniť svoj život k lepšiemu. Ak by ste sa ho snažili opísať a vysvetliť dokonca niekomu, kto ho tiež prežil, nikdy by vás nedokázal pochopiť, keďže každý z nás ho chápe a vníma inak. Pre každého z nás predstavuje iné pocity a preto vôbec nečakám, že ma bude niekto vedieť stopercentne pochopiť. Pretože to jednoducho nie je možné.


Chcela som sa však s vami podeliť o to, čo sa mi stalo. O nesmierne silný výbuch všetkých možných pocitov, o obrovské šťastie, ktoré som v sebe našla a o silu, ktorej som konečne dovolila ukázať mi fakt, že som takmer dvadsaťtri rokov videla celý svet veľmi zle. Celý môj svet. Ten pocit si chcem navždy pamätať a chcem si na neho spomenúť vždy, keď sa pozriem na tých päť slov, ktoré som si  nechala navždy vryť pod kožu. Na ruku, v ktorej je môj kľúč k vnútornej slobode, na strane srdca, kde tá sila trpezlivo čakala, kým príde jej čas a odkiaľ vychádza do celého môjho bytia. V jazyku, ktorému rozumie celý svet, aby som už nikdy nikomu nemusela nič vysvetľovať.

I am my only limit. So are you!
- Candy Grant

5 komentárov

  1. Woow,pěkný článek.. Hodně k zamyšlení :) A to tetování je velmi pěkné.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Krásně napsaný článek! Tetování vypadá úžasně, jednoduché a elegantní :)

    LITTLE THINGS FOR EM

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Já tě žeru! A to tetování je moc krásné!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. nadherny clanok, normalne mam zimomriavky. som clovek co je dost trýznený vlastnou uzkostou takmer kazdy den. ale tiez som sama pochopila ze vyjst z kruhu mojej comfort zone je to co musim urobit aby mi bolo lepsie. a tak sa aj stalo a zrazu som tu v cudzom meste s novými ludmi z ktorých som mala vzdy paniku. opustila som dlhodoby vztah ktorý poskytoval urcitu istotu a zacala novy, lepsi. skrátka som nejak prerusila kolobeh a nemozem byt stastnejsia! su dni kedy mam chut sa zbalit do klbka a plakat ale je ich cim dalej tym menej a vzdy je to o jeden menej k tomu aby mi bolo lepsie.
    Ivana xx

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Super článok a krásne tetovanie :). Mám pocit, že čosi je "vo vzduchu" lebo nad podobnými témami som sa zamýšľala viacej aj ja poslednú dobu a ešte som si to všimla na pár blogoch. :) Inšpirujúce, len tak ďalej. Držím palce.

    OdpovedaťOdstrániť