Dosť sa nesnažím...

Pred pár dňami sme mali s Gabkom jeden z našich nočných rozhovorov, kedy sme do tretej ráno sedeli na posteli a rozprávali sa. Zistila som, že v poslednom čase máme veľmi podobné pocity týkajúce sa našich samostatných životov. A ja som bola konečne schopná si priznať, že sa dosť nesnažím...


Vždy som mala veľa snov a stále som tvrdila, že spravím všetko na svete pre to, aby som ich premenila na skutočnosť. Neustále som sama seba presviedčala, že robím dosť, že som svedomitá, že sa snažím, zvládam sebadisciplínu a že tvrdo pracujem na tom, aby sa moje predstavy stali realitou. Že robím, čo môžem a viac sa už nedá. A viete čo? Nie je to tak! A toto uvedomenie bolo pre mňa skutočným „wake-up call“
Je to niekoľko dní, čo si sama pred sebou dokážem priznať, že skutočne uprednostňujem pohodlie pred skutočnou prácou a že sa veľmi ľahko nechávam unášať lenivosťou a výhovorkami. A to v každej životnej oblasti. Že si radšej pospím a umlčím vlastné výčitky, než aby som vstala skôr a poriadne zabrala. Že si radšej pustím „ešte jeden diel“, než aby som šla čítať a následne sa sťažujem, že na čítanie nemám čas. Že než aby som spravila niečo viac, stále opakujem, že som unavená a demotivovaná. Že radšej sama seba presvedčím, že sa mi nechce, neviem to, nepôjde mi to a ostatní sú lepší len preto, že mám strach. Že si radšej budem želať, aby mal deň viac hodín miesto toho, aby som poriadne využila tie, ktoré mám k dispozícii.

Úprimne však priznávam, že neviem, kedy sa to stalo. Neviem či to tak bolo vždy alebo sa to v niektorý deň zmenilo. Neviem či som niekedy skutočne bola tým človekom, za ktorého som sa považovala. Tá predstava ma skutočne desí a vlastne ani neviem, či chcem poznať odpoveď. Viem len, že už dosť dlhý čas márnivo plytvám časom, ktorý mi bol daný. 


Doteraz som vždy považovala za samozrejmosť, že to, čo nestihnem nespravím dnes, počká do zajtra. Vždy som vedela, že „zajtra“ jednoducho bude, pretože to tak doteraz bolo vždy. Ale viete čo? Možno nebude!
Viem, že by to mohlo opäť zvádzať k tomu, aby som sa nesnažila, keď budúcnosť nemáme nikto istú a radšej si užívala a nenamáhala sa. To u mňa ale nepripadá do úvahy. Jedným z mojich najväčších životných strachov je to, že jedného dňa zomriem a nič po sebe nezanechám. Ďalším je to, že budem žiť bez toho, aby som každú chvíľu využila naplno.
Vždy večer som zaspávala s odhodlaním spraviť na druhý deň niečo veľké a zmysluplné a vždy ráno som budík posúvala tak dlho, až som nakoniec vstala tri hodiny po jeho prvom zvonení. A mňa najviac trápi to, že ten stratený čas už nikdy nedostanem späť.

Jedna vec je nebyť na seba príliš tvrdá. No byť taká benevolentná, ako som k sebe ja, je tiež zlé a veľmi! Navyše to nepomáha ani mne a ani nikomu inému a má to presne opačný efekt, než v aký som najprv dúfala. Preto som sa rozhodla preťať tento kruh, do ktorého som sa zamotala a prestať sa vyhovárať na únavu, nedostatok energie, nadváhu, bolesť hlavy, peniaze, nefotogenický byt, málo času, teplo, zimu, ľudí, dopravu, slabé svetlo, silné svetlo, druhú bradu, Rufusa alebo niečo, čo som niekomu povedala niekedy v tretej triede na základnej škole. 

A rozhodla som sa to zmeniť!


4 komentáre

  1. S tvými názory a články jsem vždycky sympatizovala, ale poslední dobou bych se pod ně rovnou podepsala. To, co píšeš, naprosto vystihuje moje aktuální rozpoložení, moje aktuální pocity a vnímání... Držím nám oběma pěsti, ať dojdeme ke svým cílům :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. <3 tento článok by mali zaradiť medzi povinné čítanie!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. máš veľkú pravdu vo všetkom a dosť sa s tebou stotožňujem... ja to mám veľmi podobne a vždy sa na seba potom hnevám, no nakoniec to spravím znovu... a najviac to pociťujem pri škole, ale, samozrejme, aj pri ostatných stránkach života :/

    Sabi z blogu Beautiful savage

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Tiež som mávala takéto pocity. Ale ako sa mi narodil syn, našla som v sebe nejaké nové odhodlanie. A hoci viem, že stále ešte nerobím maximum ktoré by som mohla, cítim, že to je lepšie. Prajem ti, aby si tiež našla dosť síl a prekonala samú seba :)

    NITA
    NEW POST

    OdpovedaťOdstrániť