Dlhotrvajúce krémové očné tiene Bourjois

Ahojte, prajem vám krásne nedeľné popoludnie! 
V dnešnom článku by som vám chcela ukázať moje najobľúbenejšie odtiene krémových očných tieňov od Bourjois. A ak vás zaujíma, čo hovorím na ich prevedenia a kvalitu, takisto sa to dozviete, keď budete pokračovať v čítaní.


Textilné masky Missha

Viete o tom, že milujem pleťové masky? Asi áno, pretože to opakujem vždy, keď na to dostanem príležitosť. Čo však asi neviete je fakt, že textilné masky som najprv nevedela vystáť. Keď prišli na náš trh ako novinka a ja som prvý krát skúsila modrú Aqua Bomb od Garnier, bola som dosť otrávená. Vôbec mi nebol príjemný ten pocit, že mám na tvári „premočenú vreckovku“, pleť sa mi po použití zdala na dotyk priam príšerne drsná a nepríjemná. 
Vesmír si ale evidentne myslel, že by sa mi mali páčiť a tak som sa akosi dostala k niekoľkým ďalším, a ak si dobre spomínam, boli od Balei. Vďaka nim som si akosi začala zvykať na ten pocit, ktorý som najprv nevedela vystáť a čo viac, začal sa mi páčiť. 
A tak som posupne začala objavovať čaro textilných masiek, ktoré v súčasnosti milujem a neviem si bez nich svoju pleťovú starostlivosť predstaviť.

Naposledy som svoj beauty regiment obohatila o štyri kúsky od značky Missha, ktoré mi zaslal e-shop krasotika.sk. Išlo o varianty s citrónom, perlami, zeleným čajom a čajovníkom.


Follow - Unfollow

Pred istým časom, sú to asi tri mesiace, som začala byť pomerne zúfalá z toho všetkého okolo Instagramu, jeho algorytmov, sledovateľov, klesajúcich čísel a tak ďalej, a tak podobne.
Ako človek viem, že čísla na Instagrame nie sú tým najdôležitejším, ako blogerka však ich dôležitosť vnímam inak. Preto som sa rozhodla zistiť, ako je možné získať tých prekliatych 10K sledovateľov na Instagrame.


Asi tri večery som dlho do noci sedela pri YouTube videách a sledovala všetko možné na tému „How to beat IG algorythm“ či „How to gain 10K followers on Instagram“. Prišla som k naozaj zaujímavým informáciám (aspoň pre mňa určite) o fungovaní tejto platformy, o celej záležitosti s algorytmom a o tom, čo všetko by človek musel denne robiť, aby sa mu podarilo dosiahnuť tento online cieľ. V neposlednom rade by to vyžadovalo obrovské množstvo času, energie, odhodlania a trpezlivosti. 
Nadväzujúc na tieto zistenia som začala pozorovať, skúmať a analyzovať svoj účet rovnako ako účty mojich kamarátiek, ktoré sa tiež venujú blogovaniu. Pýtala som sa každého, kto mal viac sledovaeľov ako ja, ako to dosiahol. Pýtala som sa aj tých, ktorý mali (a majú) viac aj „len“ o tisícku. A prišla som na to, že väčšina z toho, čo som sa počas môjho online prieskumu na YouTube dozvedela, je nanič a nefunguje.

O istý čas neskôr, presnejšie začiatkom mája, sa ku mne dostala informácia o existencii jednej stránky. Ide o socialblade.com, ktorý je momentálne pozastavený, no donedávna celkom spoľahlivo ukazoval aktivitu kohokoľvek na väčšine sociálnych sietí. Z tejto stránky - ktorá síce naposledy ukazuje údaje z marca, no za to obsahuje tiež celkom jednoznačný graf zahrňujúci asi rok aktivity - je možné zistiť, či niekto prišiel k svojim číslam poctivo alebo naopak nejakým podozrivým spôsobom. Začala som do vyhľadávania zadávať rôzne random insta prezývky, ktoré mi prvé prišli na um. Boli to účty mega úspešných influencerov aj účty s podobnými hodnotami ako mám ja. Účty relatívne neznámych ľudí a aj účty mojich známych. A nestačila som sa čudovať! Nikdy by som nepovedala, že v grafe niektorých ľudí uvidím v jednom dni skok o +1000 sledovateľov, ktorý naznačuje buď to zázrak alebo jednoduché nakupovanie. Postupne som sa dozvedela o ďalších, ktorí to takto robili dlhodobo a boli to ľudia, od ktorých by som to nečakala, pretože to podľa mňa, povedzme, nepotrebovali.
Táto téma sa v tom čase začala dosť riešiť na instastories, kde ale bola hlavnou témou metóda „follow-unfollow“. Pre tých z vás, ktorí nevedia o čo ide, je to metóda, pri ktorej začnete sledovať ľudí a po istom čase ich zase sledovať prestanete. Štatisticky by vás 30% z tých, ktorých začnete sledovať, malo sledovať späť. Navyše je to metóda, ktorú si medzi sebou radia aj odborníci na marketing v súkromnej facebookovej skupine zameranej na online podnikanie a robia ju aj veľké firmy, značky, e-shopy...

Keď som to vytiahla na stories, mnoho z vás sa vyjadrilo, že je to hnusný podraz. Keď som napísala, že to podľa mňa nie je až také zlé, pretože „share for share“ je v podstate o tom istom, že vás ľudia začnú sledovať, keď samy chcú na základe nejakého podnetu, ktorým je váš follow alebo zdieľanie niekým, koho sledujú, začali sa mi ozývať ľudia, ktorí súhlasili zasa s týmto tvrdením a zároveň ich graf a aktivita na Socialblade prezrádzali, že sa ich táto téma priamo dotýka. Či už naozaj nemajú pocit, že by išlo o niečo nefér alebo si len potrebovali utíšiť vlastné výčitky svedomia, to už nechám na uvážení každého z vás.

Ja som sa nikdy netajila tým, že som kedysi follow-unfollow na radu bývalého zamestnávateľa skúsila ale nepriniesol mi nejaké extra výsledky.
A tak mi v tom čase, začiatkom mája, keď som sedela v kaviarni s Peťkou a preberali sme túto tému, niečo napadlo. Keďže som zistila, že rady skúsených influencerov na odrbanie insta algorytmu sú nanič a ich funkčnosť je DOSŤ nízka a kúpiť si 1000-5000 followerov som NIKDY nechcela (no, dobre, v chvíľach veľkého zúfalstva mi tým smerom utiekla myšlienka či dve), tak som si povedala, že zo seba spravím pokusného králika a absolvujem sama na sebe experiment. Išla som do obrovského rizika, ktorého dopad zistím až po publikovaní tohto článku a verte, že môžem stratiť veľa, no v posledných mesiacoch sa mi tento online svet začal vzďaľovať natoľko, že to až tak neriešim a staň sa, čo sa staň.
Prosto a jednoducho som začala používať aplikáciu Combin, na ktorú som našla odporúčanie v jednom z videí. Je to program, ktorý vám pomáha rýchlejšie a efektívnejšie robiť práve metódu follow-unfollow a tiež dávať srdiečka na fotky podľa hashtagov. Takže som to skúsila opäť, tentokrát rozhodnutá dôkladne pozorovať priebeh, dopad a výsledky tejto metódy.

Prečo som to robila? Aby som mala z prvej ruky a sama na sebe dôkaz toho, že skratky k úspechu neexistujú. Okrem iného. A verte mi, že to bolo veľmi náročné.
Prakticky, denne tomu stačilo venovať 10 minút, takže o čas vôbec nešlo. Skôr o to, že som tie približne štyri týždne mala neustále výčitky svedomia. Musela som sa nesmierne premáhať, aby som o tom nepovedala nikomu z ľudí, ktorí som chcela, aby to vedeli. Musela som „žiť v strachu“ z toho, že si to niekto všimne, začne ma obviňovať z toho, že idem sama proti sebe a ja mu to nebudem môcť  poriadne vysvetliť skôr, než tento experiment ukončím. Vedel o tom jediný človek, pretože nechávať si to úplne sama pre seba by som asi nezvládla a potrebovala som to s niekym „konzultovať“. Pôvodný plán bol potiahnuť ten experiment asi tri mesiace, no priznávam, som srab a zbabelec a viac ako tieto štyri týždne (plus-mínus) nezvládnem a musím sa s vami podeliť o moje zistenia.

Nefunguje to! Možno by to fungovalo, keby som mala lepší obsah, no potom by som to nepotrebovala. Máte pocit, že mi stúpli sledovatelia? Stúpli, vďaka súťažiam, ktoré keď skončia, zoberú so sebou aj všetkých tých ľudí. Výhodou Combinu totiž bolo to, že som videla, kto z tých, ktorých sledujem, ma sleduje späť. A viete koľko to za ten mesiac bolo? Asi 30. Okej, mohli by sme povedať, že nejaká odozva nastala ale viete z koľkých? Z približne 2000!!! 
Áno, skutočne sa za ten čas dá dať follow 2000 ľuďom (a určite aj viac, ale to už je vysoko nad mojou hranicou) a z nich sa „chytí“ 1,5% (dobre som to vypočítala? 😂) A to nehovorím o tom, že keď som potom týmto ľuďom dala cez Combin unfollow, dali mi ho tiež. Pretože ľudia nie sú hlúpi. 
Navyše som „musela“ znášať stenu plnú dvanásťročných detí, ktoré sa snažili napodobňovať svojich obľúbených youtuberov a Instagram som pomaly začínala neznášať.
Takže čo z toho vyplýva? Nerobte to! Vôbec to za to nestojí. Zoberie vám to všetko potešenie z vytvárania vášho obsahu a v závere budete ešte viac frustrovaní, než by ste boli z nízkych čísel.
Čo sa týka súťaží, ani tie úplne neodporúčam, pretože potom žijete s vedomím, že ľudia vás začínajú sledovať len kvôli tomu, že z toho niečo môžu mať a je to rovnako nap*ču. Aj keď je to na druhej strane skvelý pocit, že môžete niekomu spraviť radosť...

A ako je teda možné, že sa niekomu podarí dosiahnuť vysoké čísla? Nuž, buď si ich kúpil alebo je  jednoducho fakt dobrý. Takže čo tak sa zamerať na tú druhú časť a tvoriť si svoj obsah bez toho, aby sme si neustále sledovali čísla a porovnávali sa s ostatnými?


PS: Na záver sa vám chcem všetkým ospravedlniť. Neznášala som sa za to, že som to robila, ale bolo to v záujme niečoho viac, než  môjho osobného prospechu . Už to nikdy nechcem robiť, pretože to voči nikomu nie je fér a navyše mi z toho bolo pekne nahovno. Veľmi ma mrzí, že som o tom nepovedala ani tým, ktorí by si to zaslúžili vedieť. A ešte viac ma mrzí, ak som niekomu z vás ublížila.
PPS: Ísť s kožou na trh v blogovaní neznamená len fotiť sa nenalíčená (aj keď aj to je v dnešnej dobe riadna odvaha!).
PPPS: Ak ma po tomto článku už nebudete chcieť sledovať, pochopím to, no vy skúste pochopiť, kvôli čomu som to spravila.

3 zaujímavé novinky Balea

Mala som asi pred pol rokom dlhšie obdobie, kedy sa mi produkty Balea (a Alverde) „zajedli“. Mám na to svoju teóriu, no je dosť obsiahla na to, aby som vás ňou dnes zaťažovala. Každopádne ale môžem povedať, že sa vo mne nedávno opäť spontánne prebudila tá náklonnosť, ktorú som voči nim roky chovala a tak ste si určite už všimli, že vám pravidelne (a veľmi rada) prinášam články podobné tomu dnešnému a ukazujem vám v nich vždy zopár podľa mňa zaujímavých produktov práve od privátnych značiek dm-ky. A tak to bude aj dnes.


R E A D I N G • L I S T

Už skôr v tomto roku som vytvorila článok v zmysle Book / Birthday Wishlist. Neskôr som sa vrámci No Spend Challenge „zaviazala“ nekúpiť si žiadnu ďalšiu knihu, kým neprečítam tie, ktoré mám doma a ešte som ich ne(do)čítala. Nedávno som dokončila mini projekt, ktorý spočíval v obalení úplne všetkých kníh do bieleho baliaceho papiera a ich zoznam usporiadaný podľa toho, ako sú uložené v dvoch radoch v piatich policiach. A dnes som sa rozhodla, že využijem tento blog na akýsi „verejný záväzok“ (pretože tie u mňa ako zázrakom fungujú). Rozhodla som sa tu uverejniť všetky moje neprečítané knihy, ktoré som odhodlaná prečítať do konca tohto roka! Je to celkom 51 kníh, ak som sa nepomýlila...
Verte mi, viem, že mám čo robiť - a práve to ma motivuje! Dokonca mi napadlo, že by som ptom mohla pripravovať články alebo videá s mojimi názormi a postrehmi s konkrétnych kníh, čo by ste na to povedali? ;)


D E M O T I V Á C I A

Odkedy som sa začala sústrediť na svoje telo, začala som si uvedomovať mnoho nových vecí a približne rovnaké množstvo vecí som konečne schopná priznať sama pred sebou. 
Odkedy som napísala TEN článok, v mojom živote nastalo mnoho zmien týkajúcich sa jedla, pitného režimu, no najmä mojich myšlienok. Nie je však možné motivovať sa raz a nadobro. Motivácia je totiž ako to jedlo - aby ste boli sýti, musíte jesť pravidelne. Neuveriteľné množstvo vás mi písalo, že som vás motivovala a že sa po mojich slovách zmenilo vaše premýšľanie a postoj k vlastnému telu, čo ma nesmierne teší! V posleldných niekoľkých týždňoch som si ale začala uvedomovať krutú pravdu.

Pribrala som. Od puberty, od strednej, od vysokej, od minulého roka, od januára. Mám pocit, že priberám neustále a to ma demotivuje, pretože nevidím žiadne výsledky mojej snahy, čo nakoniec vedie k tomu, že sa vzdávam a ďalej sa už nesnažím. Nechcem sa snažiť, pretože to považujem za zbytočné. 
Nelíčim sa, neupravujem si vlasy, nosím staré tepláky a voľné tričká, pretože do tohto oblečenia sa zmestím. Zasekla som sa vtedy, keď som si chcela obliecť rifle, na ktorých som minulý rok mala voľný pás a dnes ich nepretiahnem cez stehná. Zasekla som sa , keď som si uvedomila, že nestihnem schudnúť do šiat, o ktorých som prehlasovala, že ich budem mať oblečené na koncerte Lany Del Rey. A zasekla som sa vtedy, keď som si obliekla iné šaty, kúpené minulé leto, ktoré mi boli akurát a teraz v nich vyzerám ako jaternička. Zasekla som sa tak ako sa zasekáva každý a aby som zahnala smútok, išla som do McDonald´s na nugety, Royal, veľké hranolky a čokoládový Sundae a celý čas som sa snažila prehlušiť svoje výčitky svedomia tým, že som si opakovala, že som tam dva a pol mesiaca nebola a jedenkrát mi to neublíži. 
A viete čo? Mojej váhe to možno až tak neublížilo, no mne áno. Sklamala som samú seba.

Tak som premýšľala, kedy toto celé začalo. Doteraz som totiž tvrdila, že som pribrala takmer 30kg, pretože mi Gabko začal variť. Pred takmer ôsmimi rokmi. Potom som hovorila, že je to kvôli tomu, že sa mi po puberte spomalil metabolizmus. To bolo v čase, kedy som si po troch rokoch prezerala školské fotky z gymplu a uvedomila som si, že som vtedy vôbec nebola taká tučná, za akú som sa v tom čase považovala.

P L A N T • W I S H L I S T

Nedávno som si tak uvedomila, že už nejaký čas si v hlave držím zoznam rastlín, ktoré by som veľmi chcela mať doma. Naplno si uvedomujem, že v mojom prípade to nebude nič trvalé a definitívne, nakoľko sa bude neustále rozširovať. Takisto mi je jasné, že na tejto planéte existuje mnoho rastlín, ktoré nepoznám, no keď ich zbadám, okamžite sa zamilujem a budem chcieť aspoň jednu vo svojej „zelenej rodinke“.


Alcina Skin Manager | 3 produkty pre krásnu pleť

Ahojte, prajem vám krásny deň!
Vitajte pri dnešnom článku, v ktorom by som vám chcela napísať o produktoch z radu Skin Manager od Alciny, ktoré ste mohli vidieť vo videu s mojou aktuálnou pleťovou starostlivosťou. Ide o rad, ktorý hlása do sveta heslo „tvoja pleť, naša práca“ a pozostáva z toneru, anti-pollution starostlivosti a púdrového fluidu.


In The Summer, In The Pouring Rain

Včerajšia búrka ma veľmi potešila.
Uvedomujem si, že som bola len jedna z mála a všetci tí ľudia, ktorí uviazli na zaplavených uliciach v zaplavených autách by so mnou určite nesúhlalsili. No ja dážď a najmä búrky milujem už od malička.
Pamätám si, ako som u babky na dvore stála pod vlnovkovou strechou, pozerala sa na vzdialené obrysy Tatier a počítala, koľko sekúnd prejde od blesku po hrom. A potom som moje výpočty kričala babke do okna kuchyne vysoko nado mnou.
Vždy vtedy, keď pršalo, som chcela opekať špekáčky vo veľkom krbe v prístrešku vonku pred domom a dodnes ma fascinuje predstava stanovania vonku v prírode počas dažďa. 
Páči sa mi ten pocit akejsi izolácie od všetkých a od všetkého, akoby padajúca voda vytvárala bariéru medzi mnou a svetom. Keď prší, všetko je akési mäkkšie, útulnejšie a intímnejšie. 
Včera som si tú izoláciu od sveta maximálne užila o to viac, že mi vypadol internet. Čítala som si Podstatu všetkých vecí, kde som sa akurát dostala k najerotickejšej pasáži príbehu. Vypla som myšlieny, pretože som vedela, že v tej chvíli nemôžem nič robiť. Pracovať, nikam ísť...
Bola som sama doma, len s Rufusom, ktorý pokojne spal pod stolom. Preniesla som si reproduktory na stôl k notebooku a okrem toho, že som si tak na polici uvoľnila priestor na nové rastliny, dosiahla som dokonalý zvuk pri počúvaní albumu Lust for Life od najmilovanejšej Lany. Uvarila som si jedlo - perkelt s kolienkami, pretože to je moje comfort food - a nikam som sa nemusela ponáhľať. Pomaly som tancovala po izbe, spievala som si a užívala si prítomný okamih. Žila som momentom.


#PLANTPALS

Prečo tak milujem rastliny?
Jednoduchá odpoveď by bola „neviem“, zložitá by znela asi takto:

Milujem ten pocit, že žijem v prostredí, v ktorom je prítomný život. Preto som vždy chcela domáce zvieratká a preto máme teraz našu garzónku s rozlohou 38m² a dvomi oknami plnú rastlín. Milujem ten pocit, keď ich vidím rásť a prosperovať, teším sa z každého nového lístočka, baví a napĺňa ma sa o nich starať. Dávam im mená, rozprávam sa s nimi a neraz som dala niektorej z nich aj božtek na lístok (hlavne monsterám teda). A aj keď sa mi veľmi páčia kvitnúce rastlinky, tie zelené ma tešia o čosi viac.
Keď som nad tým nedávno premýšľala, kde a kedy sa to vo mne vzalo, prišla som na to, že to tam asi bolo odjakživa. Ak sú tieto veci dedičné, tak ich mám z oboch strán. Moja babička - mamina mama - je veľká pestovateľka a moja mama tiež mala vždy veľa kvetov. Na druhej strane dedko - otcov otec - bude vždy v mojich očiach „botanik amatér“ a to najmä čo sa týka pestovania kaktusov a sukulentov. Navyše som nedávno zistila, že moja prababka - otcova babka - mala okrem iného jednu obrovskú staručkú monsteru, ktorá priam vypĺňala celý priestor typického veľkého staromestského bytu. 

Ja som si túto lásku k rastlinám na sebe začala najviac všímať asi pred tromi rokmi, kedy sme išli „do vlastného“ (čítaj do prvého podnájmu) a začala som našu domácnosť krášliť rastlinami už vlastného výberu. V botanickej záhrade sa mi najviac páčia tropické skleníky a aj v zoologických záhradách sa najviac teším podobným priestorom (okrem žiráf, vtáčích voliér a terárií, ofc). A aj keď nepoznám veľa druhov rastlín a kvetov, ich krásu viem oceniť bez ohľadu na názov. Veď aj Shakespeare povedal: „Záleží na mene? Čo ružou zveme aj inak zvané voňalo by krásne.“ Podľa mňa nemusí ani voňať. 

Nechcem sa veľmi chváliť, ale som na seba celkom pyšná za to, že tie rastliny nezabíjam a postupne sa učím o ne starať. Priznávam však, že nie všetkým sa u mňa páči, napríklad orchidey či mäsožravky som ešte nezvládla a aj s arabicou bojujem. Možno jedného dňa...
A jedného dňa si splním aj svoj sen, že budem bývať vo velikánskom vzdušnom čistom svetlom priestore plnom mojich rastlín. Najviac zo všetkého by sa mi ale páčilo mať pri dome zimnú záhradu alebo priechodný skleník plný tropickej zelene, možno s jazierkom alebo bazénom, ktorému by navyše kraľoval párik papagájov ara. A viete čo je na tom najlepšie? Že sme sa na tom s Gabkom zhodli! 

Aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, vytvorila som pre vás menšiu koláž ;) 



PS: Vedeli ste, že v Malackách je predajňa s názvom Svet kvetináčov? Nie je to ultramilé? :)