#PLANTPALS

5. 6. 2018
Prečo tak milujem rastliny?
Jednoduchá odpoveď by bola „neviem“, zložitá by znela asi takto:

Milujem ten pocit, že žijem v prostredí, v ktorom je prítomný život. Preto som vždy chcela domáce zvieratká a preto máme teraz našu garzónku s rozlohou 38m² a dvomi oknami plnú rastlín. Milujem ten pocit, keď ich vidím rásť a prosperovať, teším sa z každého nového lístočka, baví a napĺňa ma sa o nich starať. Dávam im mená, rozprávam sa s nimi a neraz som dala niektorej z nich aj božtek na lístok (hlavne monsterám teda). A aj keď sa mi veľmi páčia kvitnúce rastlinky, tie zelené ma tešia o čosi viac.
Keď som nad tým nedávno premýšľala, kde a kedy sa to vo mne vzalo, prišla som na to, že to tam asi bolo odjakživa. Ak sú tieto veci dedičné, tak ich mám z oboch strán. Moja babička - mamina mama - je veľká pestovateľka a moja mama tiež mala vždy veľa kvetov. Na druhej strane dedko - otcov otec - bude vždy v mojich očiach „botanik amatér“ a to najmä čo sa týka pestovania kaktusov a sukulentov. Navyše som nedávno zistila, že moja prababka - otcova babka - mala okrem iného jednu obrovskú staručkú monsteru, ktorá priam vypĺňala celý priestor typického veľkého staromestského bytu. 

Ja som si túto lásku k rastlinám na sebe začala najviac všímať asi pred tromi rokmi, kedy sme išli „do vlastného“ (čítaj do prvého podnájmu) a začala som našu domácnosť krášliť rastlinami už vlastného výberu. V botanickej záhrade sa mi najviac páčia tropické skleníky a aj v zoologických záhradách sa najviac teším podobným priestorom (okrem žiráf, vtáčích voliér a terárií, ofc). A aj keď nepoznám veľa druhov rastlín a kvetov, ich krásu viem oceniť bez ohľadu na názov. Veď aj Shakespeare povedal: „Záleží na mene? Čo ružou zveme aj inak zvané voňalo by krásne.“ Podľa mňa nemusí ani voňať. 

Nechcem sa veľmi chváliť, ale som na seba celkom pyšná za to, že tie rastliny nezabíjam a postupne sa učím o ne starať. Priznávam však, že nie všetkým sa u mňa páči, napríklad orchidey či mäsožravky som ešte nezvládla a aj s arabicou bojujem. Možno jedného dňa...
A jedného dňa si splním aj svoj sen, že budem bývať vo velikánskom vzdušnom čistom svetlom priestore plnom mojich rastlín. Najviac zo všetkého by sa mi ale páčilo mať pri dome zimnú záhradu alebo priechodný skleník plný tropickej zelene, možno s jazierkom alebo bazénom, ktorému by navyše kraľoval párik papagájov ara. A viete čo je na tom najlepšie? Že sme sa na tom s Gabkom zhodli! 

Aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, vytvorila som pre vás menšiu koláž ;) 


PS: Vedeli ste, že v Malackách je predajňa s názvom Svet kvetináčov? Nie je to ultramilé? :)


2 komentáre:

  1. Popsala si to naprosto perfektně :) Rostliny dokáží interiéru dodat nový život a zelená je prostě barva života. Také si velmi užívám návštěvy botanických zahrad, skleníků i květinářství a obdivuju, jaké krásy přírody existují.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne! 🙏 Presne taak, ja by som ešte pridala aj Obi a Hornbach, kam sa najnovšie chodievam kochať 😂😍

      Odstrániť