PRIRODZENÁ KRÁSA

Ak si dobre spomínam, vždy som patrila k ženám, ktoré vedia oceniť krásu inej ženy. Bez najmenších problémov či rozpakov skladám komplimenty, keď sú podľa mňa na mieste, obdivujem slávne ženy a aj tie, ktoré stretávam denne na ulici. Páči sa mi ich líčenie, oblečenie, účes, ladnosť pohybov, symetria tváre... Podobne ako u mužov. Je pravda, že mužskú krásu vnímam trochu inak najmä vzhľadom k tomu, že som v dlhoročnom vzťahu a tiež preto, že sa ako heterosexuálna žena jednoducho na mužov pozerám inak ako na ženy. Jednoducho si myslím, že je úplne v poriadku a malo by to byť normálne, že ako ľudia dokážeme oceniť krásu iných ľudí bez rozdielu pohlavia.
Mám pocit, že ľudská  krása ako taká sa v poslednom čase stala ústredným námetom nespočetných súkromných rozhovorov, verejných diskusií, kampaní, svetonázorov či článkov a videí, v ktorých sa pozornosť upriamuje predovšetkým na vnímanie samého seba ako krásnej bytosti a na fakt, že každý je krásny bez ohľadu na typ postavy, aký má či postoj, ktorý sa snaží vyjadriť aj vzhľadom svojej telesnej schránky. Ja s väčšinou súhlasím, sama som sa nielen tu na blogu neraz touto témou zaoberala a určite ešte budem, no dnes mám akúsi vnútornú potrebu vyjadriť sa k téme prirodzenej krásy, vylepšovania svojho vzhľadu rôznymi prostriedkami a metódami a tomu, ako to vnímam ja. 

Pred niekoľkými dňami som vám na mojich instastories ukázala dve ženy, ktoré sú podľa mňa jedny z najkrajších, aké som kedy videla (a sú len minimálnym zlomkom prekrásnych žien, ktoré obdivujem). Jedna z nich je Loren Grey, šestnásťročná študentka z Pensylvánie a druhá je Valeria Lipovetsky, dvadsaťsedemročná čoskoro trojnásobná mamička, modelka a Youtuberka pochádzajúca z Ruska. Celkom zámerne som vám ukázala práve tieto dve ženy a nechala som vám možnosť „hlasovať“ ktorá sa vám zdá krajšia a ako veľmi alebo málo sa vám po výzorovej stránke páčia. Bola som veľmi rada, že sa viacero z vás zapojilo a potiahlo ten emotikon na osi, čím ste mi dali skvelý „dôkaz“ toho, aké je prirodzené, že sa každému z nás - či už mužovi alebo žene - páči na iných ľuďoch niečo úplne odlišné.






Na jednej strane Loren ako ukážkový príklad dokonale upravenej teenagerky s výrazným líčením, precízne upravenými vlasmi, umelými mihalnicami a výplňou pier, na druhej strane maximálne prirodzená a takmer nenalíčená Valeria. Takto približne by sme ich mohli opísať, mám pravdu? A tu prichádza moja dnešná myšlienka - prirodzená krása je najčastejšie vnímaná ako stav, kedy je možné ženu opísať ako krásnu vtedy, keď jej vzhľad nie je nijakým spôsobom vylepšený. Ja by som určite súhlasila, no na druhej strane si viem predstaviť aj taký pohľad, kedy sa prirodzenou krásou ženy označí stav, kedy môžeme ženu opísať ako krásnu vtedy, keď je upravená tak, aby to bolo prirodzené JEJ. A o tom chcem dnes písať.



Tak, ako každý z nás považuje za pekného iného človeka, tak každý považuje sám seba za pekného za iných okolností. Ja osobne zastávam názor, že ak sa žena či muž cítia krásni s výrazným líčením, vyplnenými perami, umelými prsiami, nechtami, mihalnicami a čímkoľvek iným a ďalším, je to rovnako v poriadku, ako keď sa cítia krásni totálne makeup-free bez akýchkoľvek úprav či zákrokov. A jednoznačne si myslím, že nikto nemá právo odsúdiť či ponížiť druhého človeka len preto, že sa cíti krásny za iných okolností než niekto iný. Je veľký rozdiel v tom vyjadriť svoj názor a povedať „toto sa mi páči, toto sa mi nepáči“ alebo „tá vyzerá otrasne, mala by sa nalíčiť“ či „ona je sprostá umelina“ . Ospravedlňujem za hrubé slová, ktoré som teraz použila (a určite viete, že som to aj tak ešte dosť zmiernila), no to sú opisy a komentáre, s akými sa denne stretávame či už v kolektíve alebo na sieťach.
Vôbec sa mi nepáči postoj, kedy ľudia podstúpia rôzne zákroky preto, aby sa so sebou vyrovnali a snažia sa tým vyliečiť svoje mindráky, pochybnosti, neprijatie sa či dokonca nenávisť k svojmu telu. Myslím si, že je nesmierne dôležité dokázať sa sám so sebou vyrovnať a prijať sa, no tiež si myslím, že tento stav sa nerovná tomu byť so sebou spokojný. 
Ja osobne považujem za pekné jedno i druhé. Myslím si, že je z človeka jednoducho cítiť, keď so sebou nie je vyrovnaný bez rozdielu v počte zákrokov. Ak sa žena nevyrovná so svojim prirodzeným vzhľadom, s umelými prsiami či prerobeným nosom bude pôsobiť skôr komicky a neohrabane, akoby nevedela, čo s tým a ako sa má zrazu správať. Zato na druhej strane ak sa naprosto vyrovnaná žena rozhodne pre akýkoľvek estetický zákrok, bude pôsobiť prirodzene aj so silikónom. To všetko ale, samozrejme, za predpokladu, že to tak ona cíti, chce a že to tak akosi celkovo korešponduje s jej osobnosťou a celkovým štýlom. Valeria je podľa mňa stopercentne vyrovnaná, no neviem si na nej prestaviť nič umelé, čo by vyzeralo prirodzene. Naopak si neviem predstaviť Loren bez líčenia, s jednoduchým účesom a nevyplnenými perami.
(Teraz naozaj dúfam, že som to napísala zrozumiteľne a že budete vedieť, ako som to celé myslela, pretože by som bola nerada, ak by prišlo k nejakému nedorozumeniu)
Jednoducho si myslím, že neexistuje nič správne a nesprávne a človek by mal konať a vyzerať tak, aby bol on sám šťastný, nech to znamená čokoľvek.
Veľmi sa snažím môj názor vyjadriť čo najjednoduchšie a pevne verím, že tí, čo ma budú chcieť pochopiť, budú vedieť, ako to myslím...



Ja napríklad som so sebou vyrovnaná, prijímam seba a svoj vzhľad taký, aký je, no nie som spokojná a pracujem na vylepšeniach či už sa to týka mojich vlasov, nechtov či postavy. V základe tým ale chcem len dosiahnuť to, aby som bola so sebou maximálne spokojná a cítila sa dobre v svojom tele, ktoré bude vo finále obrazom toho, čo považujem za pekné. 
Priznávam, že mám pred sebou ešte kus práce a stále je niekoľko vecí, ktoré v sebe nemám stopercentne utriedené, no už teraz viem, že jedného dňa aj ja pravdepodobne podstúpim niekoľko zákrokov, pretože sú jednoducho veci na mojom tele, ktoré sa mi nepáčia a nezapadajú do môjho vkusu a toho, čo je podľa mňa pekné. Nič to ale nemení na tom, že som vyrovnaná s tým, ako teraz vyzerajú. A áno, reč je predovšetkým (avšak nielen) o mojich prsiach. 



Je mi jasné, že mnoho z vás nebude mať rovnaký názor, no to je rovnako v poriadku a ja budem len a len rada, ak v komentároch pod článkom prezentujete práve svoj pohľad či už podobný alebo úplne odlišný :) 

Zdroj fotiek: Instagram.com

4 komentáre

  1. Veľmi pekný článok. Tém krásy je v dnešnej dobre podľa mna riešená až moc. Na túto tému s tebou určite súhlasím! Keď sa žena cíti pekne s plastikou je to len jej rozhodnutie a určite netreba ľudí za to odsudzovať že je umelá či čo. Mne osobne sa viacej páči tá prirodzená krasa a verím v to že každá z nás by ju v sebe mala nájsť ale ak niekto ju nájsť nevie a potrebuje pomoc odborníka, tak nech do toho ide. Ak to tomu človeku pomôže, stojí to zato!
     xxAlexandra MS ALWAYS LATE


    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja asi zostávam pri názore, že prirodzená krása je krása bez akýchkoľvek kozmetických úprav. Je fajn, keď sa žena upraví tak ako jej to vyhovuje a ako sa cíti dobre, veď napokon všetky to robíme ale nemôžem zastávať názor, že aj toto je krása, ktorá je prirodzená.

    Lumi z Recenzie-Kozmetiky

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ak mám byť úprimná, ja som sa nikdy za peknú nepovažovala.
    No tiež si myslím, že nezáleží na tom, či má niekto makeup on point, alebo vyšiel von úplne nenamaľovaný. Ideály krásy sa menia a každý z nás má ten svoj. Pre mňa je ale najdôležitejšie proste žiť a nechať žiť aj ostatých.. či už chcú mať na sebe vrstvu makeupu alebo nie :)

    Igelitku si neprosím / Facebooková stránka

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Krásný článek. Obě jsou svým způsobem krásné! Já si musím říct, že jsem měla chvíle kdy jsem se cítila ošklivá a chtěla jsem plastiku všeho druhu pak jsem překročila hranice 20+ a řekla jsem, že se sama sobě líbím. Když se vyspím do růžova. Tak ani ten Make-up nepotřebuju. Jsou ale dny období (podzim, zima ) kdy se ráda výrazně namaluji! Proto miluji býti ženou. <3

    All About Candys Life

    OdpovedaťOdstrániť