Za čo vďačím blogovaniu

Ahojte, krásny deň!
Pravdepodobne ste si už všimli, ako sa najmä na Instagrame ale aj na iných sieťach v poslednom čase priam roztrhlo vrece s najrôznejšími príspevkami na tému followerov, spoluprác a ich označovania a možno aj nejakých ďalších interných blogerských tém, ktoré som nepostrehla. Ako som aj ja v stories napísala, tiež som sa tým neraz zaoberala a stále si sem-tam povzdychnem nad tým, ako mi „moje číslo“ miesto nárastu stále klesá a ja už naozaj neviem, ako to zmeniť. Čiže áno, tiež som neraz prispela do mlyna svojou troškou, no hoď kameňom, kto si bez viny. 
Pred pár dňami to však aj u mňa presiahlo únosnú mieru a napriek tomu, že ma zaujímajú najrôznejšie názory a pohľady na vec, začala som si všímať, ako sa všetko nesie až v príliš negatívnom duchu, všetci sa začali navzájom osočovať a rieši sa to všetko najmä smerom k firmám, ktorým sa mnohokrát napísané slová adresujú. Akoby takmer každému (no, samozrejme, nehádžem všetkých do jedného vreca ako sa hovorí), kto sa k téme vyjadruje, išlo len o tie spolupráce, ktoré im v dôsledku niekoho nečestnosti unikajú. 
Mám pocit, že jediní, kto potrebuje, aby spolupráce boli označené sú tí, ktorí chcú vedieť, o akú spoluprácu možno prišli. A akoby sa stratil rozdiel medzi spoluprácou (či už honorovanou alebo nie) a podplateným názorom. Jednoducho nastalo neustále podozrievanie z toho, že niekto niečo chváli  len preto, že mu firma poskytla produkt a zaplatila mu honorár za jeho prácu na príspevkoch a ľudia sa boja na niečo povedať dobré slovo bez toho, aby v úvode svojho článku, príspevku či videa hneď neupozornili na to, že „toto nie je spolupráca“ a ja sa pomaly začínam cítiť tak, že nemôžem na SVOJOM profile v SVOJICH stories povedať, že som si obľúbila Silan s pivonkami a bielym čajom preto, že Silan spolupracoval s blogerkami, medzi ktoré som ja ale nepatrila, no niekto by mi mohlo vyčítať, že to, že mi tá aviváž tak vonia je preto, že som za to dostala peniaze.

zdroj: weheartit.com

Blogerov je čím ďalej tým viac a každý nový chce po vzore svojich predchodcov blogovaním zarábať a mať ho ako full-time zamestnanie. A akoby si nikto na tej ceste za vidinou dosiahnutia tohto cieľa už neuvedomoval, že to nie je to, čím je blogovanie predovšetkým. Pamätám si časy, kedy malé deti chceli byť smetiarmi, kozmonautami a baletkami a nie influencermi. Každý sa s každým porovnáva, pýta sa sám seba i svojho okolia, prečo on má takú a onakú spoluprácu, koľko si za ňu vypýtal peňazí a koľko ľudí na neho zareagovalo. Sledujú sa čísla miesto skutočných ľudí, ktorých predstavujú (čo som si ja tiež vlastne neuvedomovala, kým na to nepoukázala skvelá Peťka a ja jej za to ďakujem). Niekto narieka, že nemá 10-tisíc sledovateľov (dobre, aj mne by sa páčilo mať „swipe up“ na stories, ale tak...), no skúsil si niekto z nich reálne predstaviť, koľko je to ľudí?! Predstavte si koncert, čo ja viem, Lany Del Rey v rámci LA To The Moon Tour v januári tohto roku v americkom Newarku. Tam prišlo vyše 10 000 ľudí (10 682, aby som bola úplne presná). A teraz si predstavte, že na tom pódiu pred nimi všetkými stojíte vy. A sú to vaši instagramoví sledovatelia. Obrovský dav, čo?
Koľko ľudí vás sleduje teraz na Instagrame. Mňa v tomto momente 2 245. A keby som sa mala pred nich všetkých postaviť, asi by som sa zrútila... Zrazu to číslo nevyzerá také malé, keď si za ním predstavíte rovnakých ľudí z mäsa a kostí, ako ste vy, však? 

Och, to som sa ale rozpísala, chcela som napísať len stručný úvod a aha! V dnešnom článku toto totiž primárne riešiť nechcem. Chcem sa s vami podeliť o všetko to pekné, za čo blogovaniu (a nech tento pojem dnes zahŕňa aj YouTube a Instagram) ďakujem, pretože mi viac dalo ako vzalo. A už nechcem riešiť čísla a dosahy a percentá a „biznis“ tohto krásneho koníčka, ktorého som začala robiť s láskou k písaniu a kozmetike a tak chcem aj pokračovať. Áno, nakrútila som pred časom video na túto tému a za svojimi slovami si stále stojím - ak firmy chcú reklamu na blogoch, mali by za ňu platiť - no blogeri by sa nemali na firmy pozerať len ako na platiacich ale aj ako na partnerov. Avšak hlavne by sa nemali pozerať na svojich čitateľov ako na čísla a na seba ako na Vlkov z Wallstreet. A to som vtedy zabudla povedať...
Ako som napísala vyššie, kto si bez viny, hoď kameňom. Ja ten svoj hodiť nemôžem, preto si ho odložím na pamiatku, aby mi pripomínal, že mýliť sa je ľudské, robiť chyby je ľudské a že žijem prvý krát, preto je to (dúfam) ospravedlniteľné. 

Blogovaniu teda najviac ďakujem za...

... všetkých tých skvelých ľudí, ktorých som spoznala. Hovorím predovšetkým o priateľkách, s ktorými sa stretávam súkromne mimo sociálnych sietí a celého online sveta a viem, že aj napriek tomu, ako krátko sa poznáme, môžem im dôverovať a môžem sa na nich spoľahnúť. Poznajú moje súkromie a ja zasa ich, zdieľame spolu to dobré aj to zlé, spolu sa tešíme aj sme spolu smutné, navzájom sa podporujeme, radíme si, posielame si fotky pekných vecí, aby sme sa navzájom potešili, rozumieme si a už si bez nich svoj život neviem a nechcem predstaviť.

... eventy, na ktorých som spoznala plno inšpiratívnych ľudí, ktorých vždy rada opäť stretnem. Tých, ktorí sú veľmi ďaleko alebo veľmi zaneprázdnení na to, aby sme sa stretávali častejšie, no s ktorými si mám vždy čo povedať. S ktorými sa tak rada smejem a vďaka ktorým cítim, že to celé má hlbší zmysel ako pravidelné odosielanie faktúr klientom. Ľudia, s ktorými som v spojení a vždy si nájdeme čas si aspoň napísať niekoľko milých slov, než sa nám opäť podarí stretnúť na niektorom z eventov.

... sledovateľov, ktorí sú mi tiež priateľmi. Ktorí ma inšpirujú a motivujú. Zdieľajú so mnou svoje názory, myšlienky, postrehy a najrôznejšie tipy ohľadom všetkého možného. Vedia ma podržať, sú aktívni, priateľskí a nielenže sledujú moju tvorbu, oni ju chvália a ďakujú za ňu. Aká som len šťastná, že mám okolo seba takých ľudí! Najviac na svete si vážim a dojíma ma, keď mi niekto napíše, že ma sleduje ešte od čias Donny writes... (môj prvý blog)!

... za komunitu, s ktorou môžem zdieľať, čo ma teší aj ťaží, čo sa mi páči, čo ma zaujíma a čo mám rada. Viete ako veľmi ma baví, že vás baví sledovať, čo robím, ako sa mením, čo ma práve zaujíma a že to prežívate so mnou? Áno, niekto nemá rád, keď sa napríklad v stories zdieľajú fotky niekoho iného, no zároveň je to také pekné, keď sa s vami môžem podeliť o to, čo som v ten-ktorý deň objavila a o čom si myslím, že by sa mohlo páčiť aj vám. A ak tým navyše niekoho aspoň takto podporím, tým lepšie! A verte mi, že len málo čo je krajšie, ako keď sa najmä ženy vedia podporovať navzájom!

... miesta, ktoré som navštívila a veci, ktoré som sa na nich naučila a spomienky, ktoré som si z nich odniesla.

... nekonečnú motiváciu vo všetkých smeroch a životných oblastiach, rovnako ako za inšpiráciu a chuť robiť veci lepšie. Nevzdávať sa a keď niečo nefunguje, skúšať to stále znova.

... to všetko, čo každý deň prežívam vďaka tomu, že som sa 1. novembra 2012 rozhodla vstúpiť do vôd blogerského sveta! ♥

1 komentár

  1. Krásne napísaný článok! :) Veľakrát si hovorím, že blogovanie už pre niekoho neznamená to, čo kedysi a dnes je pomaly už o úplne niečom inom, ako keď som s blogovaním začínala ja. Mám pocit, že to začína byť súťaž ako hobby či relax.

    FRENCHSTYLE

    OdpovedaťOdstrániť