No Spend Challenge | Výsledky po roku

O chvíľu to bude presne rok odkedy som sa rozhodla začať svoju No Spend Challenge a nenakupovať kozmetiku, pretože som chcela minúť to, čoho som mala plné zásoby, uvoľniť miesto v našom maličkom byte, ktorého naozaj veľkú časť zaberala práve moja kozmetika a takisto ušetriť nejaké korunky, ktoré by som inak minula na nepotrebné produkty.


Pamätám si, ako som na začiatku bola úplne nadšená a presvedčená, že to zvládnem a do konca roka 2018 sa mi podarí moje zásoby vyčistiť a zmenšiť. Musím povedať, že sa mi to celkom darilo a spolu s tým, ako som kozmetiku naozaj míňala som ju aj niekoľkokrát pretriedila - aspoň tú dekoratívnu - čím som svoje zásoby skutočne zminimalizovala oproti pôvodnému stavu a počtu produktov, ktoré mi ležali v taškách v skrini. 

Musím ale smutne priznať, že súčasný stav nie je ani zďaleka taký, aký som si predstavovala, že o tomto čase bude. Na jednej strane som na seba pyšná za to, čo sa mi podarilo dosiahnuť a ako úspešne som svoje nákupy kontrolovala a obmedzovala len na naozaj nevyhnutné produkty, ktoré sa mi minuli a nevedela som ich nahradiť ničím z toho, čo som mala. 
Na druhej strane som skutočne dúfala, že teraz už budem mať tých produktov značne menej, miesta viac a budem ešte spokojnejšia. A takisto musím priznať, že v posledných mesiacoch som už celkom povolila a kúpila si aj niekoľko produktov len z čistého rozmaru. 


Nieže by som to vyslovene považovala za osobné zlyhanie, to vôbec, skôr som dosť podcenila množstvo, ktoré mám a asi trochu precenila svoje schopnosti míňať produkty. 
Určite to celé bolo pre mňa naozaj poučné, keďže som zistila, že skutočne nepotrebujem neustále nakupovať kozmetiku, nechcem jej mať doma tony a nechcem na ňu míňať toľko peňazí. Respektíve, že radšej investujem do niekoľkých produktov, ako by som mala byť zaplavená desiatkami vecí, ktoré sú síce pekné a pekne voňajú no v zásade ich používam len preto, lebo „by som asi mala, keď už som si ich teda kúpila“. 
Zároveň som sa začala aj trochu inak pozerať na spolupráce, ktoré by som si chcela ešte viac obmedziť a kontrolovať a vytvoriť si v nich celkom nový systém, ktorý mám v hlave ako-tak premyslený, no potrebujem ešte dotiahnuť do konca niekoľko detailov a uviesť to celé do praxe.


A čo bude ďalej? S mojou výzvou budem tak neoficiálne pokračovať aj naďalej, no svoje pokroky už pravdepodobne nebudem monitorovať tak ako doteraz a už to nebude ani tak výzva ako fakt či zvyk. Niekedy v januári by som chcela nakrútiť video, v ktorom by som veľmi rada vytriedila veľkú časť produktov, ktoré mi ostanú neminuté. Moja predstava je tak 50 - 75 % a pevne dúfam, že sa mi to naozaj podarí. Už teraz viem, že to video bude dlhé, no keď som sa nedávno pozerala na niečo obdobné u mojej novo-obľúbenej youtuberky Sarah Therse, pôsobilo to na mňa oslobodzujúco aj za ňu a teším sa, keď ten pocit zažijem u seba. 


Ak ma sledujete dlhšie, určite viete, že s množstvom vecí, ktoré mám, bojujem už veľmi dlho a už to prerástlo skutočne až do takých rozmerov, kedy sa v našom byte necítim dobre kvôli tomu enormnému množstvu vecí, ktoré mám. Asi preto by som veľmi chcela, aby sa budúci rok niesol tak trochu v duchu minimalizmu. Zámerne som napísala „tak trochu“, pretože sú niektoré veci, ktoré sa zatiaľ minimalizovať nechystám (ako napríklad moje diáre na rok 2019). Sama som veľmi zvedavá, ako mi to pôjde a čo sa mi podarí dosiahnuť.

Držte mi palce.

Žiadne komentáre