DIY KYTICA


Bolo chladné sychravé utorkové ráno. Mala som dohodnuté pracovné stretnutie v nezvyčajne skorom čase a veľmi som si priala, aby bolo čo najrýchlejšie za mnou. Nebolo, no motivoval ma zvyšok dňa, ktorý som v mojich predstavách mohla stráviť príjemnejšími činnosťami. 

Asi o štyridsať minút neskôr, než som pôvodne dúfala, som si konečne sadala do auta s cieľom ísť domov, no ako sa už u mňa stalo zvykom, v priebehu cesty som sa rozmyslela a miesto brzdy som pri našej bytovke šliapla na plyn a išla som pozrieť Gabka do práce. Hlavným dôvodom bolo, že som ho chcela vidieť, no mojim vedľajším zámerom bola teplá káva, ktorú som si v poslednom čase zvykla piť a ktorú som v ten deň potrebovala... nuž, ako kávu. 
Po pár krátkych chvíľach strávených na vrchnom poschodí Bory Mall som sa lenivo pobrala do podzemnej garáže, aby som sa odviezla domov. Avšak skôr ako som stihla odomknúť auto, začal mi zvoniť telefón...

...„Dobrý, tu je kuriér, mám pre vás balík na Mil...“ Ani som ho nenechala dohovoriť, pretože nech to bolo čokoľvek, inštrukcie boli v posledných týždňoch vždy rovnaké.
„Jej, dobrý, hodíte mi to prosím dolu do Remaxu, akurát som na ceste...“ Aj keď bol po hlase milý, nemusel vedieť, že v skutočnosti som bola na ceste domov.

Takže sa moje plány opäť zmenili. Pri našej bytovke opäť miesto brzdy plyn a o pár minút som už letela do kancelárie po balík, aby som si ho pekne-krásne konečne odniesla domov.


Na mojom stole ma čakal dlhý úzky balíček s farebnými guličkami a po rýchlom a stručnom pozdrave kolegom („Ahojte“... „Tak ahojte“) som ho opatrne niesla cestou späť k autu a starostlivo študovala jeho nápaditú potlač. 

Bol to balík od kvety.sk, ktorí mi poslali ich nový produkt - DIY kyticu. Uvedomujúc si krehkosť obsahu balíčka som sa domov celkom poponáhľala (a dodatočne sa ospravedlňujem dvom pánom debilom a jednému kreténovi, ktorí mi na semafóroch moju cestu veľmi neuľahčili), aby som mohla kvietky čím skôr vložiť do vody. 

V úzkej krabičke na mňa na moje prekvapenie čakalo naozaj veľké množstvo kvetov a (takmer) všetky boli fialové - čo kedysi, mimochodom, bola moja úplne najviac najobľúbenejšia farba - a dokonca i previazané fialovou mašľou.



Z inštrukcií na vnútornej strane krabice som sa dočítala, že by som mala kvietky skrátiť podľa výšky vázy, napustiť im vodu, do ktorej by bolo fajn nasypať taký ten čarovný prášok a tešiť sa z aranžovania vlastnej kytice.

Och, a to som sa ja naozaj veľmi tešila! Určite viete, že rastlinky milujem a čerstvé rezané kvety nie sú výnimkou. Jeden čas, keď som si hľadala prácu, som premýšľala nad kariérou floristky (a tiež princeznej, baletky alebo kozmonauta), pretože mi to pripadalo nesmierne zaujímavé a také, že človek sa tiež dozvie plno rôznych zaujímavých príbehov. Nakoniec z toho síce zišlo, no človek nikdy nevie, kde nakoniec skončí, tak aby ste sa o nejaký čas nečudovali, keď si ku mne prídete po kyticu (ale určite príďte, rada si s vami pokecám!).



Úprimne neviem, či by ten môj výtvor bol hodný predaja alebo aspoň chválenia, no keďže verím v to, že pri kvetoch sa nikdy nič nedá pokaziť, môžem bez hanby prehlásiť, že som bola spokojná!
Kytičku som si pyšne vystavila na pracovnom stole a tam mi robila radosť dobré dva týždne. Za ten čas som jej párkrát doliala vodu, ale inak bola veľmi skromná a stačilo jej naozaj málo. Vlastne len to, že tam mohla byť, chvíľku tu s nami bývať a robiť nám radosť ♥





Tak, to bol môj príbeh o tom, ako sa deň môže zmeniť jedným telefonátom a tiež o tom, že než sa v tom kvetinárstve stretneme, mám pred sebou predsa len dlhú cestu.


4 komentáre