SUMMER BUCKET LIST

„Tak sme tu tuším ostali sami. To sú ale hajzlíci, čo? Takto sa na nás vykašľať..." povedal Martin, jediný kolega, ktorý bol ochotný dobrovoľne ostať v práci aj v piatok popoludní. Teda, samozrejme, okrem mňa, no ja som na rozdiel od neho nemala na výber, keďže som mala službu.
Vo vlhkom vzduchu, ktorý sa ku mne dostával cez úzky priestor čiastočne otvoreného okna, bolo cítiť prichádzajúci dážď a policajné sirény aspoň na chvíľu prekryli výkriky hokejových fanúšikov. 
Bol 17. máj a odkedy som v ten deň začula slovo „prázdniny“ (počas telefonátu s právničkou mojej klientky), všetky moje myšlienky sa sústredili len na to, ako veľmi si prajem, aby už bolo leto a úplne ideálne, aby som si aj ja mohla opäť spraviť dvojmesačné letné prázdniny.